Magazín
Slovo - 12. január
Tomáš Daniel 12.01.2019 2 minúty na prečítanie
Jn 3, 22 – 30
Ježiš prišiel so svojimi učeníkmi do judejskej krajiny. Tam s nimi pobudol a krstil. Ale aj Ján krstil v Enone, blízko Salima, lebo tam bolo veľa vody. Ľudia tam prichádzali a dávali sa krstiť. Ján vtedy ešte nebol vo väzení.
Medzi Jánovými učeníkmi a istým Židom vznikla hádka o očisťovaní. Prišli k Jánovi a povedali mu: „Rabbi, aj ten, čo bol s tebou za Jordánom, a ty si mu vydal svedectvo, tu krstí a všetci idú k nemu.“
Ján odpovedal: „Človek si nemôže prisvojiť nič, ak mu to nebolo dané z neba. Vy sami ste svedkami, že som povedal: Ja nie som Mesiáš, ale som poslaný pred ním.
Ženích je ten, kto má nevestu. A ženíchov priateľ, ktorý je pri ňom a počúva ho, veľmi sa raduje zo ženíchovho hlasu. A táto moja radosť je úplná. On musí rásť a mňa musí ubúdať.“
Zakladať si na priateľstve s Bohom.
Celý život sa snažíme všelijaké veci dosiahnuť a Boh nás popri tom učí sa ich zároveň vzdávať. Ján povedal: mňa musí ubúdať... Ján opäť obstál v skúške. Po tom, čo mu bolo zverené poslanie, ktoré v podstate ohurovalo jeho krajanov natoľko, že Jána stavali do konkurencie s Ježišom, tak Ján toto poslanie prežíval v odstupe od seba samého. A to je obrovská vec. Zostal odosobnený. Neriešil seba, svoje poslanie, ale Pána.
Veľa vecí nám dáva Boh do rúk a čím viacej mu ich dokážeme akoby vracať, v modlitbe si držať odstup od tých vecí, tým sme pre Boha viac použiteľní a môže nám dať ešte viac. Prečo? Lebo si na tom nebudeme zakladať.
Nie je jedno ako sme odovzdaní Pánovi, akú máme modlitbu, ducha odovzdania sa, ako sa zriekame vo svojom srdci všetkého, čo nám Pán dopraje. Nie je to jedno.
Niekedy nám to pripadne ako taká hra: daj, ale zároveň si zober kedy chceš naspäť. Ale toto odovzdávanie naspäť robíme práve preto, aby sme zostali zameraní iba na Neho.
Ak sa začíname cítiť bohatí len preto, lebo sa nám v niečom darí, lebo máme super spoločenstvo, lebo nás Pán požehnáva v každom smere, tak už to nie je ono.
Pravé bohatstvo je nezakladať si na tom, čo nám Pán dal, ale na priateľstve s Bohom. To, že sme v Ňom, by mal byť vždy najväčší dôvod radosti a do tohto sa stále vraciame na modlitbe.
Pane, daj mi svojho Ducha, v ktorom volám Abba Otče ! Amen.
Čo ďalšie ťa chytí za srdce?
Ver.sk. Je to vec srdca.