Slovo - 15. január

Tomáš Daniel 15.01.2019 2 minúty na prečítanie

 Mk 1, 21 – 28

V sobotu vošiel Ježiš v Kafarnaume do synagógy a učil. I žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci.

A práve bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým duchom. Ten vykríkol: „Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.“

Ježiš mu prísne rozkázal: „Mlč a vyjdi z neho!“ Nečistý duch ním zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel.

Všetci sa čudovali a jeden druhého sa vypytovali: „Čo je to? Nové učenie s mocou! Aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú ho.“ A chýr o ňom sa hneď rozniesol všade, po celej galilejskej krajine.

Bod zlomu – chvály.

Diabli sa trasú pred Božím Svätým, my sa nemáme triasť, ale uctievať, chváliť ho.

Uctievanie, oslava Pána Ježiša patrí medzi najsilnejšie veci, ktoré môžeme na tomto svete zažiť. Totiž, ak sa staviame do chvály mena Ježiš a svoj zrak upierame na Ježiša a necháme, aby jeho osobu v nás ožarovalo svetlo Ducha Svätého, deje sa vždy niečo mimoriadne v nás i v duchovnom svete. Je to skvelá vec a treba si dať na to čas, postaviť sa do uctievania. Často je v tom zážitok a to platí dvakrát pre spoločné uctievanie.

Pre tých, čo sa modlia modlitbu chvály, uctievania Pána Ježiša, je to známe. Je to vždy aj určitá cesta, boj, keď pevne stojíme určitý čas a búchame uctievaním, oslavovaním Ježiša na nebeské brány. Boh ich rád otvára a sám prichádza do zhromaždenia a jeho želanie – prísť takto medzi nás –je neporovnateľne väčšie ako to naše. Boh tróni na chválach svojho ľudu. V kresťanskom spoločnom i osobnom živote je to bod zlomu.

Na začiatku stojí viera, ale stojí za to búchať oslavovaním, lebo Božie navštívenia patria medzi to najlepšie, čo sa dá na tomto svete prežiť. Avšak snažím sa do toho vstupovať vo viere práve preto, lebo to Bohu patrí a je to bod zlomu pre môj život.

Pane, chválim ťa, ďakujem ti, že chceš byť so mnou oveľa viac ako ja s tebou, veď ma stále bližšie a hlbšie v modlitbe chvál. Amen.