Slovo - 20. január

Tomáš Daniel 20.01.2019 3 minúty na prečítanie

 Jn 2, 1 – 11

V Káne Galilejskej bola svadba. Bola tam aj Ježišova matka. Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov.

Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: „Nemajú vína.“

Ježiš jej odpovedal: „Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.“

Jeho matka povedala obsluhujúcim: „Urobte všetko, čo vám povie!“

Stálo tam šesť kamenných nádob na vodu, ktoré slúžili na očisťovanie, ako bolo zvykom u Židov, každá na dve až tri miery. Ježiš im povedal: „Naplňte nádoby vodou!“ A naplnili ich až po okraj.

Potom im povedal: „Teraz načrite a zaneste starejšiemu!“ A oni zaniesli.

Keď starejší ochutnal vodu premenenú na víno – on nevedel, skade je, ale obsluhujúci, čo načierali vodu, to vedeli –, zavolal si ženícha a vravel mu: „Každý človek podáva najprv dobré víno a horšie až potom, keď si hostia upili. Ty si zachoval dobré víno až doteraz.“

Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho.

 Neexistuje nevypočutá modlitba.

Pri nepozornom čítaní možno nadobudnúť dojem, že Mária akoby Ježiša tlačila do niečoho. Nejedná sa tu o manipuláciu so svojím synom. Tu nezneužíva Mária to, že je matkou Ježiša. Niekto by mohol Máriu pochopiť na spôsob: som tvoja matka a zaslúžim si tvoju službičku a Ježiš skáče ako ona píska... Tak toto by bol veľmi zlý výklad. 

Nový Adam a nová Eva nám dávajú nahliadnuť do čistej lásky medzi ženíchom a nevestou, do toho ako ženích nevie odmietnuť nevestu, ktorá Ježiša nevydiera, nemanipuluje, ale Ho miluje a v tej láske má absolútnu dôveru v Neho.

Mária mala a aj má moc nad Ježišovým srdcom, ale je to moc lásky a vie, že Ježiš ju vypočuje a bude konať, ale ako, kedy, čo – to už necháva na Neho. Ukazuje nám, že máme nechať Ježiša prehovoriť a urobiť, čo nám povie. 

Mária nepovedala obsluhujúcim, že Ježiš vám dá víno. Povedala: Urobte všetko, čo vám povie. Nechala Ježiša pánom situácie. Ale svojou dôverou a láskou ho pohla ku konaniu. A to je dôležité a to sa deje vždy, keď s dôverou pristupujeme. Mária si bola istá dobrotou svojho Syna, ale čo a ako spraví – nechala na Neho. Je to moc príhovoru milujúceho a dôverujúceho a pohýna Boha konať.

S Bohom možno jednať, Boh sa nechá uprosiť. Keď vylievam svoje srdce, ale nechávam na Ňom, čo s tým spraví, keď mu vyhlásime: Urobím všetko, čo povieš v tejto situácii a potom počkáme na Pánovo slovo a spravíme to, čo Ježiš hovorí, zažijeme zázrak.

Veľa ľudí sa sťažuje na nevypočuté modlitby, ale my nemáme pristupovať k Bohu ako k automatu, veď On Je Boh. Ani matka Ježiša si to nedovolila, určiť presne, čo má spraviť. Na druhej strane, keď mu predkladáme svoje veci a dôverujeme, On bude konať a prekvapí nás! Lebo jeho myšlienky nie sú našimi myšlienkami, On vidí oveľa ďalej. Buďme pripravení urobiť všetko, čo nám povie a budeme zažívať zázraky. Nediktujme!

Pane, daj nech nediktujem, ale odovzdám ti svoju situáciu. Amen.