Slovo - 1. jún

Tomáš Daniel 01.06.2019 3 minúty na prečítanie

Jn 16, 23b – 28

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Veru, veru, hovorím vám: Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to. Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a dostanete, aby vaša radosť bola úplná.

Toto som vám hovoril v obrazoch. No prichádza hodina, keď vám už nebudem hovoriť v obrazoch, ale budem vám o Otcovi hovoriť otvorene. V ten deň budete prosiť v mojom mene. A nevravím vám, že ja budem prosiť Otca za vás. Veď Otec sám vás miluje, lebo vy ste milovali mňa a uverili ste, že som vyšiel od Boha.

Vyšiel som od Otca a prišiel som na svet; a zasa opúšťam svet a idem k Otcovi.“

Žiadosti a lehoty.

Ježiš hovorí, že sa môžeme v jeho mene priamo obracať na nebeského Otca. Pri tých našich prosbách a žiadostiach Boh nereaguje väčšinou okamžite ako automat. A to je dobré.

Veľa vecí prednášame Bohu bez skutočnej dôvery alebo neuvážene.Alebo nám Boh chce dať to, čo prosíme, len istý čas pracuje na našej zrelosti, aby námvdar, o ktorý prosíme,nebol na škodu.

Človek by mal byť pokorný pri svojich prosbách a mal by ich podvoliť Božej vôli a múdrosti, Božiemu načasovaniu, dať priestor tomu, že chce počuť aj Boha, čo si o tom On myslí. Rýchle dary väčšinou nikoho veľmi nebudujú. Čím sa človek rýchlejšie zmocňuje vecí, tým ich viac pokladá za samozrejmosť. Tá pomalá cesta a státie pred Bohom so svojím životom je viac ako vlastnenie alebo dosiahnutie vecí, o ktoré prosíme. Prednášajme svoje žiadosti Bohu, ale zároveň sa nechajme poučovať na tej ceste.

Čas, ktorý zatiaľ plynie, je veľmi dôležitý. Boh vtedy pracuje na nás samých, vyučuje nás, pripravuje nás.

Pane, daj mi radosť z cesty, trpezlivosť, pokoru a dôveru v tvoje milostivé a múdre riadenie. Amen.