Magazín

Slovo - 10. december

Vicki a Robert De Hoxar 10.12.2019 2 minúty na prečítanie

Nedávno sme počuli svedectvo pani, ktorá sa modlila, aby jej syn spoznal Ježiša. Počul o Ježišovi, ale neprijal ho ako svojho Pána a Spasiteľa. Táto dáma bola nahnevaná, pretože stratila náušnicu. Hovorila o tom s Bohom a povedala mu, že by si priala nájsť stratenú náušnicu. Ak by však mal pre jej náušnicu lepší účel, nevadilo by jej, keby sa nenašla. Počas tohto modlitebného času mala obraz kopy lístia vo svojej záhrade. Zavolala teda svojmu synovi a požiadala ho, aby v lístí hľadal jej náušnicu. Jeho odpoveď bola, že keď sa vráti, bude musieť navštíviť lekára. Urobil však, o čo ho žiadala, a našiel náušnicu. Keď sa po svojom návrate opýtala na náušnicu, v tichosti jej ju odovzdal. Tento chlapec je stratená ovca a Ježiš a Otec ho aktívne hľadajú. Nechcú, aby zahynul on, ani nikto iný.

Otec priniesol útechu tejto matke a ona ho chválila za jeho dobrotu. Jeho prianím je, aby sme všetci poznali jeho útechu a vedeli, že ťažké časy sa skončili. Pozná našu krehkosť, naše slabosti, naše ťažkosti. Jeho túžbou je zdvihnúť nás z priepasti, vyriešiť problémy, ktoré sa nám zdajú byť neriešiteľné, vyrovnať prekážky, ktoré musíme prekonať, a vyhladiť drsné okraje našej povahy, keď sa snažíme pripodobniť Ježišovi. Podráždenosť a úzkosť vystrieda útecha, pokoj a láska.

Láska sa vyjadruje spôsobom, akým hovoríme. Ak počúvaš matku, ktorá sa prihovára svojmu bábätku, začuješ tento hlas, ktorý svojmu maličkému šepká slová lásky. Izaiáš nám radí, aby sme hovorili nežne a ticho a prinášali dobré správy a povzbudenie. Je niekto, komu by si dnes mohol takto vyjadriť lásku?