Magazín
Slovo - 11. január 2020
11.01.2020 3 minúty na prečítanie
Ak náš duchovný život rastie, je to vďaka tomu, že sme ochránili spojenie so zdrojom večného života - s Ježišom. Ak náš duchovný život upadá, je to kvôli tomu, že sme zanedbali ochrániť toto spojenie. Ako povedal autor listu Hebrejom - “Ako unikneme my (od smrti), ak zanedbáme takú spásu?”
Takže vidíme, že existujú dve úrovne hriechu. Ak sa rozhodneme zanedbať Ježišovu spásu, to je hriech, ktorý vedie k smrti. Sme ako topiaci sa muž, ktorý odmieta použiť záchranné koleso. Namiesto toho sa ťahá za vlasy, snaží sa vytiahnuť hore a hovorí, že nechce pomoc. A čo znamená zanedbať Ježišovu spásu? Znamená to, že veríme v svoju vlastnú spravodlivosť a neuvedomujeme si svoju hriešnu prirodzenosť. Hriech, ktorý vedie k smrti, je hriechom motivácie a viery. Tento hriech páchame, keď nemáme motiváciu veriť v Ježiša. Ale nestrachuj sa. Nikto nemôže povedať “Ježiš je Pán”, iba ak skrze Ducha Svätého. Ty si motivovaný veriť v Ježiša; to znamená, máš nejakú vieru a chceš jej mať ešte viac.
Predpokladajme, že si niekto je vedomý toho, že potrebuje Ježiša. Predstavme si, že sa ten človek obráti k Ježišovi a On ho privedie k Otcovi. Znamená to, že ten človek už viac nebude hrešiť? Bohužiaľ nie. Svätý Pavol povedal, že vie, čo chce robiť, no napriek tomu robí opak. Takže vedel, že v ňom je niečo, čo koná proti jeho vôli. My to nazývame pravidlami, ktoré sú zapísané v našich srdciach. Hriechy, ktoré konáme pod vplyvom týchto pravidiel nevedú k smrti, pretože svätý Pavol má určite večný život. Tieto hriechy nám môžu ukázať, aké pravidlá máme zapísané v našich srdciach. Potom sa môžeme modliť, aby Otcova láska vstúpila do pôvodnej situácie, kedy sme si to pravidlo zapísali do srdca. Môžeme odpustiť a keď odpúšťame, tak zároveň prijímame odpustenie. A nie len odpustenie, ale aj prepísanie pravidla, ktoré nás viedlo k tomu hriechu, aby sme už neboli pokúšaní rovnakým spôsobom. Keď kráčame vo svetle, tak ako je aj On vo svetle, tvoríme spoločenstvo s inými a Ježišova krv nás očisťuje od každého hriechu. Samozrejme, že je nemožné prijímať Otcovu lásku a zároveň mať túžbu zraňovať niektoré z jeho detí. Ale bohužiaľ, nie vždy sme si vedomí Jeho lásky. Keď na to zabudneme, môžeme mať pokušenie hrešiť. Ktokoľvek sa narodil z Boha, nehreší. Ježiš sa narodil z Boha (jediný splodený syn; narodený z Panny a počatý z Ducha Svätého), ale my sme jeho adoptovanými deťmi. My patríme Otcovi, aj keď ním nie sme splodení a páchame hriechy, ktoré nevedú k smrti. To je dobrá správa.
My sme v Tom, ktorý je pravdou, v Jeho synovi, Ježišovi Kristovi. On je jediný pravý a večný život. Vieš o tom, že ti je odpustené vďaka tomu, že veríš v Ježiša? Potrebuješ odpustiť sám sebe?
Možno sa môžeš postaviť, zamerať sa na Ježiša a vyznať: “Verím v teba, Ježiš,” a vykročiť do Jeho milujúceho náručia.
Čo ďalšie ťa chytí za srdce?
Ver.sk. Je to vec srdca.