Slovo - 12. august

Vicki a Robert De Hoxar 12.08.2019 3 minúty na prečítanie

Mt 17, 22-27

Ježiš hovorí svojim učeníkom, že bude zabitý a vzkriesený na tretí deň. Toto vyjadrenie skúša ich srdcia, aby videli, čomu naozaj veria. Ak naozaj veria, že bude vzkriesený z mŕtvych, budú plní pokoja a nádeje. No ak veria, že zomrie a už tu nebude, tak ich premohne smútok.

Ježiš ich potrebuje naučiť dôležitú vec - princíp následnosti. Nič nevyrastie, ak niečo iné neodumrie a nevytvorí cestu novému rastu. Vidíme to v lese. Keď strom odumrie a padne, na zem začne svietiť svetlo. Nasledujú nové rastliny. Každá chvíľu prekvitá a potom uvoľní cestu mohutnejšej rastline. Alebo jeden druh rastliny vytvorí dobré podmienky pre mohutnejšie rastliny. Nakoniec tento strom nahradí ďalší dospelý strom. V ľudskej spoločnosti môžeme vidieť podobné situácie. Kým žije starý kráľ, nie je miesto pre nového kráľa. Nakoniec je každý kráľ nahradený. Každá ľudská spoločnosť nakoniec zlyhá. Len Cirkev je večná, pretože kráľ tohto kráľovstva je večný.

Vyberači chrámovej dane prišli od Ježiša žiadať platbu. Prišli k Petrovi a dali mu účet. Ježiš mohol ľahko poprosiť Judáša, aby za nich zaplatil nejaké peniaze, ale neurobil to. Namiesto toho začal učiť Petra o následnosti. Povedal Petrovi, aby šiel chytiť rybu. Len jedna ryba musela zomrieť, aby sa našli potrebné peniaze. Táto jedna ryba poskytla viac než dosť pre Ježiša aj pre Petra. Nebeské kráľovstvo je hojné. Vždy tam je viac než dosť.

Ryba, ktorá zomrela, predstavuje Ježiša. Aj neskôr bola použitá ako Ježišov symbol. Chrámová daň, ktorú našli v rybe, predstavuje zaplatenú čiastku za všetky požiadavky Zákona. A čo sa neskôr stalo s tou rybou? Odhodili ju? Samozrejme že nie, zjedli ju! Mäso z ryby zachovalo život v ostatných. Táto skúsenosť bola samozrejme zázračná. Nikto nenachádza mince v ústach ryby. Bolo to lekciou pre Petra, že Ježiš telesne zomrie, ale jeho smrť zázračne posilní duchovný život mnohých. Denne túto pravdu prežívame počas svätej omše. 

Prirodzene chceme lipnúť na tom, čo máme. Ale dospelosť znamená vzdať sa toho, čo máme, pretože vieme, že príde niečo lepšie. Dnes by sme nerobili to, čo robíme, ak by sme zostali v službe, ktorú sme mali pred dvadsiatimi rokmi. Vzdávať sa niečoho je bolestivé. Ale nová skúsenosť v živote je oveľa lepšia. Je to princíp následnosti.