Magazín
Slovo - 12. február
Tomáš Daniel 12.02.2019 3 minúty na prečítanie
Mk 7, 1 – 13
K Ježišovi sa zišli farizeji a niektorí zákonníci, ktorí došli z Jeruzalema. A videli niektorých z jeho učeníkov jesť chlieb poškvrnenými, to jest neumytými rukami. Farizeji totiž a Židia vôbec držia sa obyčaje otcov a nejedia, kým si neumyjú ruky až po zápästie. A keď prídu z trhu, nejedia, kým sa nevykúpu. A zachovávajú ešte mnoho iných vecí, ktoré prevzali: umývanie čiaš, džbánov, medeníc a postelí.
Farizeji a zákonníci sa ho opýtali: „Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?“
On im povedal: „Dobre o vás, pokrytcoch, prorokoval Izaiáš, ako je napísané: ‚Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy.‘ Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov.“
A hovoril im: „Šikovne viete zrušiť Božie prikázanie, aby ste si zachovali svoje obyčaje. Lebo Mojžiš povedal: ‚Cti svojho otca i svoju matku‘ a: ‚Kto by zlorečil otcovi alebo matke, musí zomrieť.‘
Vy však hovoríte: ‚Keď človek povie otcovi alebo matke: Korban, čo znamená, že všetko, čím by som ti mal pomáhať, je obetný dar,‘ už mu nedovolíte nič urobiť pre otca alebo pre matku. A rušíte Božie slovo pre svoje obyčaje, ktoré si odovzdávate. A mnoho iných podobných vecí robíte.“
Vnútorná čistota.
Boh chce našu vnútornú čistotu. Čistí sme vtedy, ak sa ustavične dávame pod Ježišovu krv –keď mu vyznávame svoje poklesky, keď chodíme pred ním stále v pravde, keď sme pokorní, keď sme stále v jeho odpúšťajúcej, milosrdnej Láske.
Nikdy nenaplníme zákon, rovnako ako sa to nedarilo farizejom, keď budeme mať nečisté srdcia. A nečisté srdcia máme vtedy, keď nevyznávame Ježišovi svoj hriech, lebo nás nemôže obmyť jeho krv. Chodenie v pravde pred ním tu nie je na naše potupenie, zahanbenie. Práve naopak, to je pre naše posvätenie a teda povýšenie. Takto sa v nás buduje základ, od ktorého začíname rásť.
O pokore sa hovorí ako o matke všetkých čností. Pokora je byť v pravde, a pravda je, že sme hriešni. A keď stále dávame Ježišovi svoje poklesky a nazývame veci pravým menom, tak Boh nás prichádza očisťovať a tak stále viac vstupuje do nášho srdca a mení nás a nám sa prehlbuje vzťah s Bohom, sme viac zlomení jeho láskou. Totiž, stále viac si uvedomujeme aká veľká jeho láska je, že nás nezavrhuje, ale všetko nám odpúšťa.
Ježiš povedal, že prišiel kvôli hriešnikom. To znamená, že sa nemusíme báť, že sme na tom tak zle...Lebo Ježiš.
Ľudia namiesto vnútornej čistoty začnú budovať pre zakrývanie vnútornej špiny ( a pre také sebauspokojenie ) vonkajšiu čistotu a začnú trvať na „pseudomystikách“ a dokonca cez tie ich „pseudomystiky“ súdia iných. Napríklad strašne trvajú na spoločenskom bontóne a vyslovene sú pohoršení, keď sa nedodržiava. Alebo dosť súdia ľudí podľa vonkajšieho zjavu, atď.
Ale čo je najvážnejšie, že sa ustavične nad niekým pohoršujú a rozoberajú druhých...s takým údivom, že ako henten mohol hento, či tamto.
Chýba im žité poznanie toho, že sú hriešni. Teoreticky to aj vedia, ale tým, že sa nedávajú stále pod Ježišovu krv, dosť silno na to zabúdajú a potom sa z nich vskutku stávajú prísni sudcovia a tí, čo sa nad všetkým možným pohoršujú a čudujú.
Takýmto ľuďom chýba ustavičná, odpúšťajúca Ježišova láska a preto nemajú v sebe milosrdenstva a lásky, a ich svet je svetom pravidiel a vonkajších póz (často absurdných) a nie osoba. Nikdy nenaplnia Boží zákon, lebo: „Cieľom prikázania je láska vychádzajúca z čistého srdca, dobrého svedomia a úprimnej viery, od čoho niektorí odbočili a dali sa na prázdne reči.“ (Porov. 1Tim 1,5)
Pane, prehlbuj vo mne skúsenosť tvojej milosrdnej lásky, usvedčuj ma z hriechu, očisťuj ma z hriechu, tak bude moje srdce milosrdné k mojim bratom a sestrám. Amen.
Čo ďalšie ťa chytí za srdce?
Ver.sk. Je to vec srdca.