Slovo - 12. jún

Tomáš Daniel 12.06.2019 3 minúty na prečítanie

Mt 5, 17 – 19

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť.

Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno, ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní.

Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký.“

Hriech je, že neveria vo mňa. (Jan 16,9)

Rozumieť svojmu životu znamená rozumieť tomu ako som konkrétne vzdialený od Ježiša a ako je On blízko mňa, ako je On mojím osobným vykupiteľom v mojich konkrétnych hriechoch a slabostiach.

Ide o to, že pravda Božieho slova nám ukazuje naše myslenie, skutky, postoje. A to je veľmi dôležité. Lebo skutočný rast nastáva až vtedy, keď sa nám to odhaľuje. Ježiš si nás najprv získal svojou krvou, ale potom nám pomaly odhaľuje náš biedny stav. A my začíname vnímať potrebu pokánia a miesto Ježiša v našom živote oveľa intenzívnejšie, oveľa osobnejšie, bytostnejšie. Najprv nás naše hriechy dosť znepokojujú, no potom začíname chápať, že bez Ježišovej milosti neexistuje rast. Chápajúc toto, viac sa pútame k Ježišovi a vo všetkom strácame dôveru v seba a vo všetkom začíname pomaly nadobúdať dôveru v Ježiša. Často si ani neuvedomujeme, že opäť ideme v dôvere skôr v seba ako v Ježiša, ale rastieme v tom stále viac a viac, stále viac a viac chceme konať všetko skrze neho, v dôvere v jeho moc.

Od seba nič dobré neočakávame a keď nám naša pýcha podsúva, že niečoho dobrého aj sme schopní, tak sa toho zriekame, dúfajúc iba v neho. Čím ďalej beží čas, prestávame sa spoliehať na seba, ale vo všetkom konáme ako malé deti a spoliehame sa na neho, na jeho milosť a pomoc v pravom čase.

Ježišu, dôverujem v Teba. Amen.