Slovo - 13. jún

Tomáš Daniel 13.06.2019 4 minúty na prečítanie

Jn 17, 1 – 2. 9. 14 – 26

Ježiš pozdvihol oči k nebu a hovoril: „Otče, nadišla hodina: Osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba, tak, ako si mu dal moc nad každým telom, aby všetko, čo si dal ty jemu, im darovalo večný život. Za nich prosím. Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji.

Dal som im tvoje slovo a svet ich znenávidel, lebo nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta.

Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred Zlým. Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda. Ako si ty mňa poslal na svet, aj ja som ich poslal do sveta a pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení v pravde.

No neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno, ako ty, Otče vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma ty poslal. A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno – ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa.

Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja, aby videli moju slávu, ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred stvorením sveta.

Spravodlivý Otče, svet ťa nepozná, ale ja ťa poznám. I oni spoznali, že si ma ty poslal. Ohlásil som im tvoje meno a ešte ohlásim, aby láska, ktorou ma miluješ, bola v nich a aby som v nich bol ja.“

Neviditeľná – avšak skutočná – moc modlitby.

Ježiš hovorí: ...aby si ich ochránil pred zlým.“  Je tu zjavné to, že neviditeľná ruka Božia pôsobí v tomto svete, ochraňuje svojich. Ježiš sa za nás prihovára, aby sme boli chránení neviditeľnou, avšak skutočnou, mocou.

Nás to povzbudzuje postaviť sa do príhovoru za našich blížnych. Fyzicky sa často stávame bezradní, nevieme mať možno už vplyv na svoje deti, na ľudí, na ktorých nám záleží alebo napríklad nevieme si už predstaviť, ako by sa mohla zmeniť nejaká situácia.

Nádej na zmenu, ktorú si nevieme predstaviť tkvie v modlitbe. Treba prísť však s dôverouv moc modlitby, lebo iba ten, kto nepochybuje, ale trpezlivo očakáva Boží zásah v pravý čas, ten sa dočká Božieho zásahu. Naša sila je v Bohu, spoliehame sa na jeho moc i tam, kde sa zdá cesta ľahko priechodná. A tam, kde to je nemožné, stojíme so zdvihnutými rukami pevne dúfajúc, že Bohu nič nie je nemožné.

Kam siaha až moc modlitby v mojom osobnom živote? Verím, že všade, aj tam, kde fyzika a ľudské limity či spoločenské predsudky hovoria „nie“.

Pane, nauč ma modliť sa pevne dôverujúc v Teba. Amen.