Magazín

Slovo - 13. október

Vicki a Robert De Hoxar 13.10.2019 4 minúty na prečítanie

Náman mal kožné ochorenie. Nebol Izraelitom, ale išiel za Elizeom, aby bol uzdravený. Nikto iný mu nemohol pomôcť. Elizeus ho neprijal, ale poslal ho preč a povedal mu, aby sa sedemkrát ponoril do rieky Jordán. Náman bol urazený, nahnevaný a odmietal to urobiť, ale jeho sluhovia ho prehovárali. Mal pokoru ich počúvať, urobil, ako mu Elizeus prikázal a bol okamžite uzdravený.

Náman dostal dar od Boha, ale chcel za to zaplatiť. Vieš si predstaviť, že otvoríš vianočný darček, ale namiesto toho, aby si napísal poďakovanie, urobíš bankový prevod, aby si za darček zaplatil? Ako si myslíš, že by darca odpovedal? Ako by si odpovedal ty, keby sa ti to stalo? Elizeus samozrejme odmietol akúkoľvek platbu za dar, ktorý dal Námanovi Boh. Predstav si, že niekto dá nejakému neznámemu vianočný darček a ten neznámy chce zaňho zaplatiť tebe. Ako by si sa cítil? Elizeus platbu odmietol. Náman ho potom požiadal o toľko zeme, koľko unesú dve mulice. Myslím, že zamýšľal vypáliť zeminu na tehly, aby urobil oltár. Nechcel páliť obete na oltári nikomu okrem Pána. Toto už je lepšie, stále sa snažil platiť za dar, ale aspoň sa usiloval zaplatiť darcovi daru.

V svojom srdci mám jedno dobré pravidlo. Čítal som to v istom románe, ale dotklo sa to môjho srdca a neskôr sa zmenilo aj moje správanie. Je to toto pravidlo: „Prijatie daru ctí darcu.“ Teraz, ak mi ľudia dajú darček, vzdám im úprimnú vďaku a uctím si ich. A ak dám darček niekomu inému, neočakávam na oplátku nič. Cítim sa však poctený, ak mi ďakujú a nesnažím sa niečo ponúknuť na oplátku. Toto pravidlo patrí do nebeského kráľovstva. Siroty sa snažia dať niečo za dar, pretože tak je to fér.

Keď sme boli mladší, očakávali sme niečo na oplátku za darček. Pozvali sme niekoho na večeru, očakávali sme však na oplátku pozvanie od neho. Posielali sme vianočné pohľadnice, pokiaľ nám niekto neprestal posielať pohľadnice. Potom sme ich vyškrtli zo zoznamu príjemcov vianočných pohľadníc. Miloval som Vicki, ak ma ona na oplátku milovala. Ale keď ma nemilovala tak, ako som chcel, tak som ju miloval menej. A čo ty? Vieš dať dar a na oplátku neočakávať nič? Náš Otec nám dáva svoju lásku, aj keď ju nedokážeme vrátiť. Ježiš nám dáva spásu, aj keď, alebo možno preto, že nedokážeme prestať hrešiť. Ak chceme byť ako oni, budeme dávať a nečakať za to nič.

Tu sú prekvapivé účinky pravého dávania. Po prvé, sme slobodní od súdenia druhých a preto nie sú naše vzťahy poškodené. Po druhé, pravdivé dávanie, čo je láska, vyvoláva odpoveď v srdci prijímateľa. Kúsok kamenného srdca sa stáva telom, pretože robíme to, čo robí Otec. Tento dar od Otca je ešte cennejší ako pôvodný dar od nás. Pamätám si, že som Vicki povedal: „Pokúsim sa postarať sa o svoju polovicu nášho vzťahu, nezávisle od toho, čo ty urobíš so svojou.“ Neočakával som nič na oplátku, ale to, čo som dostal, bolo silnejšie, stabilnejšie a láskou naplnenejšie manželstvo!

Vieš o niekom, komu by si mohol dať darček? Môžeš tomu človeku povedať, že je to darček, ktorý si môže užívať a že na oplátku nečakáš nič? Ak to urobíš, bude to mať prekvapivo dobrý vplyv na váš vzťah. Na oplátku získaš viac, ako si dal.