Slovo - 14. júl

Tomáš Daniel 14.07.2019 4 minúty na prečítanie

Lk 10, 25 – 37

Vystúpil ktorýsi znalec zákona a povedal, aby pokúšal Ježiša: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“

Ježiš mu vravel: „Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?“

On odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!“

Povedal mu: „Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!“

Ale on sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal Ježiša: „A kto je môj blížny?“

Ježiš povedal: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej.

No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: ‚Staraj sa oň a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.‘

Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“

On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“

A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“

Ten vnútorný odpor, nepriateľská emócia môže byť zlomená v mene Ježiš

Medzi samaritánmi a izraelitmi neboli žiadne sympatie, skôr antipatie. A to, keď niekoho „nemusím“, je mi dôverne známe. Poznám ako som ja nesympatický až odporný niekomu, ale aj mne sú určití ľudia úplne nesympatickí, protivia sa mi.

Je ťažké, až nemožné, milovať nepriateľa. Nepriateľ je niekto, kto vám nielen ublíži, ale dokáže vzbudiť taký vnútorný odpor, že by ste ho v živote už najradšej viac nevideli.

Niekedy nami lomcujú také duševné stavy, až sme sami prekvapení možno svojím hnevom, možno tým, ako niekým tvrdo opovrhujeme. To je „normál“ v rámci našej prirodzenosti.

Tieto vnútorné pocity, stavy, nás až fyzicky zablokujú. Zostaneme zablokovaní, vnútorne sa až tak zmrštíme,že nie sme schopní človeka milovať.

Boh však má nad takýmto stavom moc!  Vieš, keď toto príde, treba to dať Ježišovi napr. slovami: Ježiš, zmiluj sa nado mnou, dávam ti svoje hnev a potom vo viere sa rozhodnem v duchu odpustiť (poznámka: to nie je srdcervúce odpustenie so slzami v očiach...), ale normálne odpustiť v mene Ježiš vo viere v moc Ducha svätého. Proste vyslovím modlitbu vo viere v moc modlitby, v moc Ducha svätého a je v poriadku, že mnou lomcujú pocity skôr nenávisti, ale to ignorujem, lebo sa proste riadim podľa Božieho slova a modlím sa, až kým nenastane uvoľnenie.

A takto sa to láme vo mne, zastavuje tá neláska a otvára priestor pre moc lásky, ktorá už urobí s nami svoje. Ale takáto modlitba je ten boj, ktorý musíme zviesť a nenechať sa unášať emóciou a Boh bude v nás konať ďalej svoje dielo lásky. Takéto odpúšťanie, odovzdávanie Bohu, prehlasovanie jeho slova, chvála a vďaka v ťažkej situácii, uvoľnia moc lásky a my sme zrazu schopní nadprirodzenej lásky, ktorá nami prejde a prekvapí nás. Je len jediná pravá láska – Božia láska a tá nami prejde iba vtedy, ak si očistíme srdce modlitbou v situácii, v ktorej sa nachádzame.

Pane, daj mi vodu živú, zošli mi oheň tvojej lásky do srdca očisteného modlitbou, v poslušnosti tvojmu slovu. Amen.