Magazín

Slovo - 14. jún 2020

Vicki a Robert De Hoxar 14.06.2020 4 minúty na prečítanie

Dobrý príbeh upúta pozornosť čitateľa a potom každý ďalší krok zápletky ho povzbudzuje k tomu, aby išiel stále hlbšie, až kým posledná vrcholová scéna neprinesie záver. Niekedy sú tu také časti príbehu, pri ktorých čitateľ stráca záujem alebo sa mu nepáči to, čo sa deje a prestáva čítať. Stať z Jánovej 6. kapitoly je tak trochu ako dobrý príbeh. Ježiš upútal pozornosť zástupov a potom pokračoval, aby ich priviedol k hlbšiemu duchovnému zjaveniu.

Ježiš začal tým, že nasýtil päťtisíc ľudí, a k tomu ešte ženy a deti, piatimi chlebmi a dvoma rybami a ešte zostalo dvanásť košov zvyšných odrobín. Ľudia boli spokojní. Nasledujúci deň boli ľudia znovu hladní. Tak išli hľadať Ježiša a požiadali ho o znamenie, aby mohli v neho uveriť. Pripomenuli mu, že keď boli Izraeliti na púšti, dostávali mannu každý deň. Inak povedané, žiadali Ježiša, aby im poskytoval každodenný chlieb. Ježiš odpovedal, že tí, ktorí jedli mannu pomreli, ale on je živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Toto pohoršilo židovských vodcov. Keby to bol príbeh v knihe, židovskí vodcovia by na tomto mieste prestali čítať a zatvorili by knihu. Ježiš potom pridal viac podrobností a dva prísľuby. Prvým bol prísľub večného života pre tých, ktorí jedia z tohto chleba. Druhým prísľubom bolo, že jeho telo, ktoré vyjadruje obetný systém, bude obetované, aby darovalo život celému svetu; toto poukazuje na jeho smrť na kríži.

Predstav si seba v tomto zástupe. Ježiš hovorí ‘Ak nebudete jesť moje telo a piť moju krv, nebudete mať v sebe život ’. Fuj. Kto by jedol telo a pil krv? Pre mnohých to znelo ako kanibalizmus a pre Židov, ktorí mali prísne pravidlá ohľadne jedenia, to bolo nehorázne. Tak sa ešte viacerí urazili a odišli. My máme tú výhodu, že poznáme koniec tohto príbehu; kríž a zmŕtvychvstanie. Ale títo ľudia nemali toto poznanie. Máme tiež úžitok z jeho slov pri poslednej večeri a z Pavlovho vyučovania.

Potom Ježiš povedal, že jeho telo je pravý pokrm a jeho krv je pravý nápoj. Nič iné nemôže darovať večný život; nič iné nemôže darovať trvalý vzťah.

Stáva sa ti niekedy, že zješ nejaké jedlo a necítiš sa nasýtený? Mne sa niekedy stáva, že zjem nejaké dobré jedlo a ešte hľadám niečo malé na dosýtenie, obvykle niečo sladké, To, čo vtedy naozaj potrebujem, nie sú dodatočné kalórie, ale viac prítomnosti, viac intimity s Ježišom. To ma privedie aj k blízkosti s Otcom. Ježiš žije, lebo má vzťah s Otcom. Ja žijem, lebo mám vzťah s Ježišom a takto som spojená aj s Otcom. Ježiš chce, aby som poznala hlad, ktorý môže nasýtiť iba on. Môj telesný hlad ma upozorňuje na môj duchovný hlad. Prijímam Ježiša a som nasýtená, prijímam Ježiša a dostávam môjho pravého Otca. Prijímam Ježiša a žijem naveky.

Dúfam, že po skončení jedla, keď mám pokušenie maškrtiť a hľadať si niečo na dosýtenie, budem teraz myslieť na Ježiša, ktorý môže nasýtiť hlad môjho srdca a uspokojiť všetky moje potreby. Môžem si pripomenúť čas, keď som naposledy prijala jeho telo a krv a poprosiť Ježiša, aby ma naplnila jeho prítomnosť.

"Tieto zamyslenia ti môžu chodiť každé ráno do mailboxu, stačí sa prihlásiť na ich odber TU"