Slovo - 15. júl

Tomáš Daniel 15.07.2019 4 minúty na prečítanie

Mt 10, 34 – 11, 1

Ježiš povedal svojim apoštolom: „Nemyslite si, že som priniesol pokoj na zem. Nie pokoj som priniesol, ale meč. Prišiel som postaviť syna proti jeho otcovi, dcéru proti matke, nevestu proti svokre. A vlastní domáci budú človeku nepriateľmi.

Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden.

Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.

Kto vás prijíma, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal.

Kto prijme proroka ako proroka, dostane odmenu proroka. Kto prijme spravodlivého ako spravodlivého, dostane odmenu spravodlivého.

A kto by dal piť jednému z týchto maličkých čo len za pohár studenej vody ako učeníkovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu.“

Keď Ježiš prestal poučovať svojich dvanástich učeníkov, odišiel odtiaľ učiť a kázať po ich mestách.

Ovládať ľudí?

Ľudia sa nedajú ovládať, iba ak násilím. Manipulatívny prístup síce dokáže spracovať, naviesť, či držať človeka tak ako chceme, ale srdce sa so srdcom nikdy nestretne. Skutočný vzťah nastáva tam, kde príde srdce k srdcu. Všetko ostatné je len ľudskú úsilie. Prečo to rozprávame?

Pretože to, s kým zostaneme spojení, to, s kým zostaneme priateľmi nemáme pod kontrolou. Jediné čo môžeme ovplyvniť sme my sami. Je to akoby sme naháňali prelud alebo akoby sme upadli do ilúzie, že ľudia sa dajú priviazať k sebe. Nedá sa to. 

Láska má moc, to určite a nie je nič krajšie a mocnejšie v živote ako keď sa dvaja stretnú, ktorí sa chcú vzájomne slobodne darovať jeden druhému. To je Boží dar a Božia moc. Na priateľstvo, spoločenstvo, manželstvo je nutné sa pozerať ako na milosť Božiu ako na najvzácnejší dar na zemi, ako na dielo Ducha svätého. 

Občas upadáme do pokušenia to chytiť za pačesy v tých našich vzťahoch, občas nás prepadáva úzkosť, zúfalstvo samoty, životný partner neprichádza, spoločenstvo nie je, niet spriaznenej duše...tu sa často dopustíme kompromisov, možno hriechov, len aby sme niekoho mali.

Táto skúška dolieha na každého. Boží prístup k tejto veci je vylievanie sa pred Bohom a potom vychádzanie zo seba na mieste, na ktorom sa práve nachádzam, život v nezištnej, nevypočítavej láske. Boh ma volá, aby som sa daroval, miloval a On sám sa stará o moje vzťahy, srdce. Koľkokrát nevieme pustiť ľudí, lebo diktujeme Bohu kto nie a kto áno... bojíme sa, že zostaneme sami? Takto Bohu berieme priestor, aby sa On o naše srdcia staral, aby nám dal  plnosť Božích vzťahov, pravých priateľov, sväté manželstvá.

Každý deň hľadať odvahu mať rád tých, ktorých mi Boh posiela aj keď to vyzerá, že Boh na moju osobnú potrebu priateľstva zabudol. Dôverujme, lebo Pán sa o nás stará a zošle dážď v pravom čase.

Veď je to milosť, keď nám Boh zosiela ľudí, ktorí nás milujú!

Pane, daj nech hľadám najprv Teba, tvoju vôľu, tvoju lásku a ty budeš požehnávať moje vzťahy. Amen.