Slovo - 15. máj

Tomáš Daniel 15.05.2019 3 minúty na prečítanie

Jn 12, 44 – 50

Ježiš zvolal: „Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v toho, ktorý ma poslal. A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal.

Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto verí vo mňa, neostal vo tmách.

Ak niekto počúva moje slová a nezachováva ich, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel svet súdiť, ale svet spasiť.

Kto mnou pohŕda a neprijíma moje slová, má svojho sudcu: slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň. Lebo ja som nehovoril sám zo seba, ale Otec, ktorý ma poslal, ten mi prikázal, čo mám povedať a čo mám hovoriť. A viem, že jeho príkaz je večný život. Čo teda hovorím, hovorím tak, ako mi povedal Otec.“

Ten príkaz znie: večný život!

Kresťan, ktorý neverí vo zmŕtvychvstanie, nie je kresťan. Je na tom tak úboho, ešte úbohejšie ako ateista. Pre ateistu životný štýl svojvoľnosti zmysel má, ale pre veriaceho, ktorý sa snaží o aký-taký morálny status, takýto život zmysel nemá pokiaľ neverí vo zmŕtvychvstanie, pretože niet Boha večného, ktorý bude súdiť živých i mŕtvych a odplatí každému podľa jeho skutkov.

Zmŕtvychvstalý Kristus je naša nádej. Apoštoli sa niekoľkokrát stretli so zmŕtvychvstalým Kristom. Zakúsili poriadok nový vecí. Je poriadok prirodzený, to je ten, ktorý vidíme, cítime, študujeme, skúmame vo stvorenom viditeľnom svete, ale oni už sa stretali s novým poriadkom, ktorý už presahoval viditeľný stvorený svet a stretali sa s týmto novým poriadkom v osobe zmŕtvychvstalého Krista – oni aj pre tento nový poriadok vzkrieseného života umierali, boli umučení pre svoju vieru.

Nová skutočnosť posmrtného života je realitou. Ak chceme byť realisti, musíme žiť pre zmŕtvychvstanie a pre posmrtný život. Zakryť si oči pred večným životom znamená utekať z reality, pretože smrť je blízko...

Pane, daj nech nie som naivný, ale rátam s celou pravdou, ktorú si prišiel zjaviť, ty si nám prišiel darovať večný život. Amen.