Magazín

Slovo - 15. november

Vicki a Robert De Hoxar 15.11.2019 3 minúty na prečítanie

Keď sme žili v meste Bala, nebolo tam žiadne vonkajšie osvetlenie. Pamätám si, ako som stávala vonku počas bezoblačných nocí a žasla nad veľkoleposťou nočnej oblohy. Mliečna dráha sa ligotala vo všetkej svojej nádhere. Aspoň tak, ako to bolo možné pozorovať voľným okom zo Zeme. Som si istá, že tam bolo omnoho viac, než som dokázala vidieť.

Keď som navštívila svoju očnú doktorku, aby mi skontrolovala zrak, rozprávala mi o zložitosti ľudského oka. Neverila, že oko mohlo vzniknúť len tak náhodou. Presvedčilo ju to o tom, že musí byť nejaký stvoriteľ; že Boh existuje.

Keď sa niečo pokazí a nikto za to nemôže, poisťovacie spoločnosti používajú frázu: “bol to Boží zásah”. Takže aj neveriaci ľudia identifikujú Božiu prítomnosť a pripisujú mu svoje ťažkosti.

Spomínam si na tsunami, ktoré zasiahlo Indiu na Druhý sviatok vianočný v roku 2004. Čítala som správu o rodine, ktorá sa prechádzala po pláži, keď si všimli, že more ustupuje. Ich mladá dcéra si spomenula, že sa učili na geografii o tomto príznaku blížiaceho sa tsunami. Rodina ju počúvla a vzdialila sa do bezpečia.

Prírodné katastrofy sa stávajú. Sú súčasťou vzdychania a frustrácie tohto sveta. Možno to bolo zemetrasenie alebo vulkanická aktivita, ktoré zasiahli Sodomu a Gomoru. Boh sa zaujímal o to miesto a diskutoval o ňom s Abrahámom. Počul, že to bolo miesto plné hriechu, ale nebol by ho býval zničil, ak by tam bol našiel desať spravodlivých. Ale neboli tam, takže bol zachránený iba Lót.

V Noemových časoch Pán videl, že ľudia boli úplne oddaní zlu. Nebola pre nich už nádej. Iba Noe bol dobrý. Boh prehovoril k Noemu, on poslúchol, a bol zachránený. Aj iní mohli byť zachránení, ak by sa nezameriavali na skazenosť. Božím zámerom, odkedy poslal Adama a Evu preč zo záhrady, je obnoviť vzťah padlého ľudstva s ním. Všetci ostatní okrem Noeho boli stratení. Aký veľký musel byť jeho smútok. Ako veľmi musel žialiť.

Boh sa s nami stretáva tam kde sme, s tým pochopením, ktoré máme. Ľudia rozumeli spravodlivosti a súdu, to sa nezmenilo dodnes. Milosť, aj keď prítomná v Starom zákone, bola pred väčšinou skrytá. Zápas Boha a zla je mocne manifestovaný v Starom zákone, kedy Boh trpezlivo čakal a robil všetko, čo mohol, aby pritiahol svoj ľud k sebe. Až keď prišiel Ježiš bolo víťazstvo isté, aj keď zápas stále pokračuje.

Lótova žena sa obzrela späť. Možno ľutovala, že opustila svojich priateľov a svoj domov. Jej srdce bolo stále v Sodome. My nie sme povolaní žiť s výčitkami a sklamaním, ale s láskou a nádejou. Môžeš odovzdať Ježišovi všetky svoje výčitky a sklamania? Máme dobrého Otca. Chce pre nás dobré veci. Mnohokrát nerozumieme, prečo sa stali veci tak, ako sa stali. Vidíme cez to sklo tmavo. Až keď nastane Pánov druhý príchod, a uvidíme z nebeskej perspektívy, bude to dávať zmysel. Povieme si: “ahá, teraz už chápem”. Môžeme sa tešiť na tento posledný príchod, keď budeme úplne zjednotení s Ježišom, a už nebudú ani slzy, ani bolesť, ani žiadne iné negatívne emócie.