Slovo - 15. október

Vicki a Robert De Hoxar 15.10.2019 3 minúty na prečítanie

Liturgické čítanie na dnes

Pavol napísal, že samotné stvorenie zjavuje neviditeľné vlastnosti Boha, jeho večnú moc a božstvo. Tento dôkaz nie je určený len pre tých s otvorenými duchovnými očami, ale pre všetkých. Bol tu od stvorenia sveta. Takže, čo je týmto dôkazom? Je ním stvorenie samo. Existuje fyzikálny zákon, ktorý hovorí, že hmota nemôže byť vytvorená alebo zničená. Je ním zákon zachovania hmotnosti, sformulovaný v roku 1785 Antoine Lavoisierom. Doposiaľ sa ho žiadnemu vedcovi nepodarilo vyvrátiť. Celkové množstvo hmoty a energie vo vesmíre je konštantné. Jediné, čo sa deje, je, že hmota a energia v priebehu času menia formu. Ak je toto pravda – a tvrdí to veda, nie teológovia – potom celkové množstvo hmoty a energie muselo byť stvorené v okamihu, keď vznikol čas. Vyžadovalo si to Božie neviditeľné vlastnosti (neviditeľné, pretože svetlo bolo stvorené), večnú moc (večnú, pretože aj čas bol stvorený, takže všetko predtým bolo mimo času) a božstvo (Boh je božský, pretože je tvorcom).

Tento tvorca nie je pasívny, ale uprostred stvorenia zohráva aktívnu rolu. Všetko udržuje. Keby to nerobil, vo všetkom by nastal zmätok. Druhý termodynamický zákon hovorí, že akékoľvek zmeny v uzavretej sústave vyúsťujú v zvýšený neporiadok alebo chaos. Nemecký vedec Rudolf Clausius ho prvýkrát sformuloval v roku 1850. Dodnes ho nikto nebol schopný poprieť. Pôvodný poriadok musel byť stvorený. Odvtedy zmätok narastá vždy, ak nie je poriadok udržiavaný pôsobením vonkajšieho vplyvu.

To isté sa deje v duchovnom svete. Stvorenie bolo vždy duchovné aj fyzické. V ľudskej spoločnosti, v jednej generácii za druhou, narastá zmätok, pokiaľ ju neudržiava nejaký vonkajší vplyv.  Začalo sa to v záhrade Eden a deje sa to aj dnes. Syn je vyžarovaním Otcovej slávy a dokonalým stelesnením jeho podstaty, ktorá svojím mocným slovom udržiava všetky veci. Toto sa deje prostredníctvom dvoch neviditeľných vlastností. Po prvé, Boží hnev sa zjavuje proti každej bezbožnosti a neprávosti tých, ktorí svojou neprávosťou prekážajú pravde. Je to preto, že bezbožnosť a neprávosť sú ovocím hriechu a Boh nenávidí hriech. Po druhé, Božia láska je Božou mocou na spásu každému, kto verí, najprv Židom, potom pohanom. Zjavila Božiu spravodlivosť z viery pre vieru. To znamená, že Ježišova spravodlivosť premáha našu neprávosť, keď veríme. Pretože on je verný nám, máme v neho vieru aj my.

A tak nám Pavol hovorí, že sme zachránení. Iní nemusia byť, ale Boh sa na nich nehnevá. Hnevá sa však na ich bezbožnosť a neprávosť. Má v nich vieru - hoci oni v neho neveria - v nádeji, že sa jedného dňa obrátia a nazvú ho Otcom.

Čo sa týka stvorenia, je dôkazom Božích neviditeľných vlastností, večnej moci a božstva a nemusíš byť kresťanom, aby si to videl. Neveriacim sa ukazuje prostredníctvom rozumu.

Choď na prechádzku Božím stvorením a obdivuj dobré Božie diela, alebo sa pozri do zrkadla a uzri jeho dielo, ktoré je veľmi dobré.