Magazín
Slovo - 16. máj
Tomáš Daniel 16.05.2019 3 minúty na prečítanie
Jn 13, 16 – 20
Keď Ježiš umyl učeníkom
nohy, povedal im: „Veru, veru, hovorím vám: Sluha nie je väčší ako jeho pán,
ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal. Keď to viete, ste blahoslavení,
ak podľa toho aj konáte.
Nehovorím o vás
všetkých. Ja viem, koho som si vyvolil, ale má sa splniť Písmo: ‚Ten, ktorý je
môj chlieb, zdvihol proti mne pätu.‘ Hovorím vám to už teraz, skôr, ako sa to
stane, aby ste uverili, keď sa to stane, že Ja Som.
Veru, veru, hovorím
vám: Kto prijíma toho, koho ja pošlem, mňa prijíma. A kto prijíma mňa,
prijíma toho, ktorý ma poslal.“
Zradca.
Často sa stretáme s
ľuďmi, ktorí sa pohoršujú nad druhými, nad ich pokleskami, zapretiami, zradami.
Každý z nás sa niekedy pohoršuje nad druhými.
Takéto čudovanie sa,
pohoršovanie, pramení z toho, že nie sme dostatočne v pravde so svojím životom.
Človek si svoje osobné pády zľahčuje. K sebe chováme často viac milosrdenstva
ako k druhým.
U seba zľahčujeme,
ospravedlňujeme, ale na druhých sme prísni, spravodlivo vyžadujeme
prehrešky pranierovať.
Plytkosť vzťahu s Bohom
za to môže, že nie sme ponorení v jeho slove, že nestojíme každý deň pred ním,
že sa pred ním ukrývame ako Adam v záhrade. Nezapočali sme skutočný boj so
sebou, sme povrchní a preto nemôžeme rozumieť a mať milosrdenstvo s človekom. Nevidíme
svoju slabosť, biedu, úbohosť, máme brvno v očiach a takýto slepí máme pocit,
že rozumieme človeku a že ho môžeme súdiť a krútiť hlavou.
Len naša povrchnosť,
plytkosť vo vzťahu s Bohom, to, že sme nezapočali skutočný zápas o svätosť,
spôsobuje, že sa pohoršujeme nad druhými a čudujeme sa. Zradca Krista som ja
sám. Tá moja vlažnosť.
Zjv 3,15 – 21: Poznám
tvoje skutky, že nie si ani studený,
ani horúci. Kiež by si bol studený alebo
horúci! Takto, že si vlažný, ani horúci, ani studený, už-už ťa vypľúvam
z úst. Lebo hovoríš: »Som bohatý, zbohatol som, nepotrebujem nič« –
a nevieš, že si biedny, poľutovaniahodný, chudobný, slepý
a nahý. Radím ti: odo mňa si kúp zlato vyskúšané ohňom, aby si
zbohatol a biele rúcho, aby si sa zaodel a aby nebolo vidieť hanbu
tvojej nahoty, i masť, ktorou si potrieš oči, aby si videl. Ja karhám
a trescem tých, ktorých milujem. Buď teda horlivý a rob
pokánie. Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas
a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať
a on so mnou. Toho, kto zvíťazí, posadím vedľa seba na mojom tróne,
ako som aj ja zvíťazil a zasadol som s mojím Otcom na jeho tróne.
Pane, odpusť mi moju
povrchnosť, to moje ukrývanie sa pred Tebou, moju vlažnosť, daj mi ducha
pokánia, aby som ťa nasledoval a miloval. Amen.
Čo ďalšie ťa chytí za srdce?
Ver.sk. Je to vec srdca.