Slovo - 17. august

Vicki a Robert De Hoxar 17.08.2019 3 minúty na prečítanie

Joz 24: 14-29,  Ž 16: 1-2, 5, 7-8, 11,  Mt 19: 13-15.

Jozue zakončil rozhovor s Izraelitmi tým, že sa ich spýtal, komu chcú slúžiť. Izraeliti sa rozpamätali na všetko, čo pre nich Boh urobil a rozhodli sa Ho nasledovať. Zachovávali to v pamäti počas celého Jozueho života  a života tých, ktorí s ním spolupracovali. Potom Izraeliti zabudli na všetko, čo Boh urobil a obrátili sa k cudzím bohom. Oveľa lepšie by pre nich bolo, keby si zachovali zvyk pripomínať si Božie skutky a odovzdali tento zvyk svojim deťom. Bolo by to dobré dedičstvo.

Aby bolo nejaké dedičstvo, musí niekto zomrieť. Keď moji rodičia zomreli, môj brat a ja sme dostali podiel na ich majetku. Bolo to rozdelené medzi nás. Bol to ich dar pre nás a požehnanie.

Ježiš prijímal deti a povedal učeníkom, že im patrí nebeské kráľovstvo. Ježiš zomrel, aby sme my mohli prijať naše dedičstvo. Nemusíme čakať, už teraz je nám k dispozícii. V Kristovi sme v nebeskom kráľovstve a máme všetko duchovné požehnanie. Sme milovaní, vyvolení, adoptovaní do Otcovej rodiny, bolo nám odpustené, sme vykúpení (pokuta za naše hriechy bola zaplatená) a sme svätí a bezúhonní. Aké úžasné dedičstvo!  A ak to nestačí, sám Boh je naším dedičstvom. Keď Ježiš zomrel, otvoril nám cestu k vzťahu s Otcom. Tento vzťah je naším dedičstvom. Jeho milosť, milosrdenstvo, jeho láska sú tu pre mňa. Patrí Mu všetka lesná zver, tisícky horskej zveriny - je to moje. Prestiera mi stôl - stará sa o mňa. Je moja pevnosť a moje útočisko - chráni ma. A keďže ho nazývam Otcom, dáva mi nádhernú krajinu. On je pre mňa krásnym dedičstvom.

Spomeň si na všetky dobré veci, o ktorých si včera premýšľal. Možno by si mohol niekomu povedať o jednej z dobrých vecí, ktorú Otec urobil.

Zamysli sa nad dedičstvom, ktoré je tvoje. Čo je pre teba  najdôležitejšie?