Slovo - 17. február

Tomáš Daniel 17.02.2019 3 minúty na prečítanie

Lk 6, 17, 20 – 26

Ježiš s Dvanástimi zostúpil dolu a zastal na rovine i veľký zástup jeho učeníkov a veľké množstvo ľudu z celej Judey i z Jeruzalema aj z týrskeho a sidonského pobrežia.

On uprel oči na svojich učeníkov a hovoril: „Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo.

Blahoslavení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení.

Blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať.

Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť, keď vás vylúčia spomedzi seba, potupia a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka. Radujte sa v ten deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v nebi! Veď to isté robili ich otcovia prorokom.

Ale beda vám, boháči, lebo už máte svoju útechu!

Beda vám, čo ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať!

Beda vám, čo sa teraz smejete, lebo budete žialiť a plakať!

Beda, ak vás budú všetci ľudia chváliť, lebo to isté robili ich otcovia falošným prorokom!“

 Byť plne v Ježišovi znamená – mať nádej vo večnosti.

Od chvíle, keď Ježiš začal verejne účinkovať, jeho slová aj jeho život zhodili zo stola hodnoty tohto sveta a pripútanosť k tomuto svetu. Nasledovanie Ježiša, jeho životný štýl, blahoslavenstvá, nie sú iracionálne, ale prezrádzajú zakotvenie vo večnosti. Nasledovanie Ježiša ja namierené do večnosti. Je fajn, keď sa máme dobre na tejto zemi. No Ježiš neprišiel na to, aby sme sa mali dobre na tejto zemi, ale Jeho dielo samozrejme zasahuje aj časný život, ale je to "len" vedľajší účinok, keď to tak môžeme povedať. 

V mojom srdci často myslím na to, aby som sa mal dobre tu na tejto zemi, a je to v poriadku a prirodzené a Boh to berie a dokonca chce, aby som veci každodenného života riešil s Ním. Je so mnou vo všetkom a ja som s Ním vo všetkom.

Ja však nasledujem Ježiša a to, aby som sa mal dobre na tomto svete, nie je pre mňa určujúce, lebo nebolo ani pre Ježiša. Nasledovanie Ježiša vytvára životný štýl, ktorý ráta s večnosťou, so zmŕtvychvstaním.

Nechať sa zabiť pre Ježiša je bláznovstvo, trpieť nejakým strádaním len kvôli tomu, že som vyznal svoju vieru je bláznovstvo, byť za trápneho, opovrhovaného, smiešneho kvôli Ježišovi je bláznovstvo, žiť v panenstve je bláznovstvo, nemať všetko podriadené tomu, aby som sa mal dobre tu na tejto zemi je bláznovstvo...Ale nie je to všetko bláznovstvo, ak máme nádej vo večnosti.

Sv. Pavol hovorí: Ak len v tomto živote máme nádej v Kristovi, sme najúbohejší zo všetkých ľudí. (porov. 1Kor 15. kap.) Niekedy sa len tak hráme na kresťanov, ale náš limit je mať sa dobre na tejto zemi. Aj dnes sa okolo nás ľudia iba hrajú na kresťanov, ale ich limit je mať sa dobre a odmietajú strádať, byť prenasledovaní, prichádzať o niečo, o peniaze, postavenie, pozíciu, o vzťahy, kvôli Ježišovi, kvôli pravde. Ale tu  každý musí skúmať sám seba!

Kde je moja nádej v Bohu? Vo večnosti, alebo končí v časnosti? Kresťanstvo je pre mňa hlavne to, ako ma Boh požehná na tejto zemi, alebo je to o tom, že chcem spraviť všetko, čo mi povie Ježiš aj za cenu toho, že prídem o pozemské dobrá a istoty?  

Ježiš hovorí, aby som sa tešil, keď sa nemám dobre kvôli tomu, že ho nasledujem. To už znie úplne divne, bláznovsky. Ale radosť z toho naozaj môžeme mať, keď budeme plne v Ježišovi a vtedy moja nádej bude naozaj vo večnosti.

Pane, daj nech žijem tvoje evanjelium a nie svoje evanjelium, nech ťa nasledujem v plnosti zjavenia. Amen.