Magazín
Slovo - 18. jún
Tomáš Daniel 18.06.2019 4 minúty na prečítanie
Mt 5, 43 – 48
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Počuli ste, že bolo povedané: ‚Milovať
budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.‘
Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých,
čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď
on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na
spravodlivých i nespravodlivých.
Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Vari to
nerobia aj mýtnici? A ak pozdravujete iba svojich bratov, čo zvláštne
robíte? Nerobia to aj pohania?
Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“
Odpúšťať
a dávať skrze bolesť.
Nepriateľom
nie je len niekto, kto nás vyslovene nenávidí. Nepriateľ v širšom slova
zmysle je každý, koho správanie je voči nám bez lásky, chladné, ignorujúce,
akýmkoľvek spôsobom ubližujúce. Máme mnoho nepriateľov, ktorí nás zraňujú
nevedomo. Neuvedomujú si pre svoju zahľadenosť do seba, že nás zraňujú. Je
veľmi bolestivé, keď si vás ľudia nevšímajú, ignorujú, prechádzajú okolo vás
akoby ste boli vzduch.
Našimi
najväčšími nepriateľmi sú však naši najbližší, tí sú dôvodom našej neustále
modlitby, musíme si neustále navzájom odpúšťať. Ale nie len odpustiť,
ale aj požehnať, dať niečo, obdarovať.
Aká je
vlastne odmena? A sme schopní dať skrze bolesť v srdci?
Čo nič
nestojí, to za nič nestojí a násilníci sa zmocňujú Božieho kráľovstva.
Odmenou je to, že keď robíme, čo Ježiš hovorí, preteká nami sám život, Duch
Boží a z nášho vnútra potečú prúdy živej vody. To je odmenou: Pokoj
v Božej vôli.
Odmenou je
aj to, že my samy sa uzdravíme, keď vierou vkročíme do toho, k čomu nás
volá Boh. Tá bolesť nezmizne hneď, ale my keď veríme Ježišovi, tak to spravíme
takpovediac proti sebe! To je skutočná obeta v Kristovi. To je zomretie
sebe samému.
Naše srdcia
môže dať dokopy len Boh a On to robí, keď robíme, čo On od nás chce. Len mu
musíme dôverovať, vykročiť do vecí aj keď to tak necítime. Naše uzdravenie je
blízko, veľmi blízko. Život, radosť, milosť a pokoj nami
budú pretekať, keď sa pohneme z miesta v dôvere v Ježišove
slová. Nezostaňme stáť v svojich ranách, ale vytiahnime za Ježišom
v konaní jeho vôle. Uzdravenie je blízko.
Pane, nauč
ma ťa nasledovať napriek bolesti, dôverovať ti, že ty mi chceš preukazovať
svoju moc skrze moje kráčanie v dôvere v tvoje slová, nauč ma
odumierať sebe samému, vykročiť i v bolesti. Amen.
Čo ďalšie ťa chytí za srdce?
Ver.sk. Je to vec srdca.