Slovo - 19. február

Tomáš Daniel 19.02.2019 3 minúty na prečítanie

Mk 8, 14 – 21

V tom čase si učeníci zabudli vziať chleba a na lodi mali so sebou iba jeden chlieb. A on ich varoval: „Dajte si pozor a chráňte sa kvasu farizejov i kvasu Herodesa!“

Oni si medzi sebou hovorili, že nemajú chleba. Keď to spozoroval, povedal im: „Prečo rozprávate o tom, že nemáte chlieb? Ešte nechápete a nerozumiete? Máte otupené srdce? Máte oči, a nevidíte? Máte uši, a nepočujete?

A nepamätáte sa už, koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som rozlámal päť chlebov piatim tisícom?“ Odpovedali mu: „Dvanásť.“

„A koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som tých sedem rozlámal štyrom tisícom?“ Odpovedali mu: „Sedem.“ A povedal im: „Ešte nechápete?“

 Riešiť na prvom mieste Ježiša.

Celý môj život je zväčša to, že sa stále prichycujem, že sa až veľmi začínam zaoberať niečím iným, či niekým iným, ako Ježišom. Ale viem aj to, že je to normálne, že je normálne, že moju pozornosť berú veci, ľudia okolo mňa, že moju  pozornosť berú napr. starosti.

Keď si teda idem zrátať, čo mám v danom mesiaci zaplatiť, aké účty, tak niekedy sa prichytím, že na tie výdavky hľadím a hľadím, potom sa pozriem na ten príjem...a potom na tie výdavky...a zase hľadím a hľadím...No keby som toto robil s Božím slovom, takto hlboko a meditatívne sa nechal zasahovať tým, čo vidím na papieri, tak by som snáď aj výraznejšie pokročil v chápaní tajomstiev Božieho kráľovstva. No a keď začnem plánovať financie troška aj z dlhodobého hľadiska, tak to už nie je meditácia, ale týždňové „duchovné cvičenia“.  Ale možno iba ja som tak prepnutý...

Alebo som začal uvažovať, ako udržím svoju telesnú schránku v kondícii a zdraví, keďže mi ten pohyb chýba. Tiež to bola nekonečná analýza...V Božom slove sa síce píše, že si máme veci dobre premyslieť, než ich začneme robiť (porov. Prís 20,18) No toto sú situácie, keď ma niečo natoľko pohltí, že to zrazu zaujme dôležitejšie miesto, než kráčanie za Bohom, resp. aj kráčanie za Bohom sa ocitne v ohrození.

Vždy sa prebudím nakoniec z toho sna, z tých starostí, z toho plánovania nepodstatného a idem ďalej za Ježišom, uprednostňujem jeho veci v mojom srdci, kráčanie za ním v mojom čase, ktorý mám k dispozícii. Nanovo sa mu odovzdávam a všetko mu kladiem k nohám. Svoju pozornosť zameriam opäť na Ježiša a vyvyšujem ho resp. jeho vôľu. Chcem zostať v blízkosti jeho srdca, stále zapálený pre neho a zomierať sebe samému. A ja veľmi dobre viem, že mi dá užiť si radosť zo života, keď bude moje srdce uprednostňovať jeho samého. Som si veľmi dobre vedomý toho, čo hovorí: „Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a všetko ostatné vám bude dané...“ (porov. Lk 12,31)

Boh sa o mňa a o moju rodinu stará. Nemusím to tu na svete brať až tak vážne. Len jediné je dôležité, zostať pri Ňom, v jeho srdci, v jeho vôli!

Pane, chvála ti, že ty ma vždy prebúdzaš a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!“ , daj, nech zostávam zameraný na teba a tvoje kráľovstvo. Amen.