Magazín

Slovo - 19. november

Vicki a Robert De Hoxar 19.11.2019 3 minúty na prečítanie

Nedávno sme boli v Litve. Svätú omšu celebroval čerstvo vymenovaný kardinál Sigitas Tamkevičius. Bol láskavý a niesol so sebou Božiu prítomnosť. Nebola v ňom žiadna horkosť. Počas komunistického režimu veľmi trpel, pretože odmietol zaprieť svoju vieru. Desať rokov strávil na Sibíri.

Keď som sa na neho pozerala, pripomenul mi Nelsona Mandelu, ktorý tiež strávil veľa rokov vo väzení. Nelson Mandela bol presvedčený, že kým sa sám nezmení, nemôže vyvolať zmenu v druhých. Aj vo chvíli svojho prepustenia na slobodu mal na pamäti dôležitosť vnútornej obnovy, ktorá má predchádzať vonkajšej zmene. Keď vychádzal cez dvere smerom k bráne, ktorá ho mala vyviesť na slobodu, bol si vedomý toho, že keby nezanechal zatrpknutosť a nenávisť, bol by stále vo väzení. Jeho odpustenie prinieslo pokojnú zmenu v Juhoafrickej republike namiesto očakávaného rasovo motivovaného krviprelievania.

Obaja títo muži by mohli tvrdiť, že im Pán pomáhal, hoci mnohí ich súčasníci neprežili. V ťažkých okolnostiach môžu byť slová Žalmu 3 veľkou oporou a útechou.

Nachádzaš sa v ťažkej situácii? Môžeš odpustiť a zanechať zatrpknutie a nenávisť? Ak áno, odídeš slobodný z väznice svojich okolností.

Na rozdiel od dvoch spomínaných mužov, Zachej mal očividne dobrý život so všetkým, čo sa dalo kúpiť za peniaze. V jeho vnútri však bola prázdnota, túžba niekomu patriť, túžba po vzťahu. Preto keď Ježiš prišiel do mesta, využil možnosť vidieť ho. Otec ho priťahoval k Ježišovi, rovnako ako aj nás Otec pritiahol k Ježišovi. Možno ho sám Otec nabádal, aby sa vyšplhal na planý figovník. Dokážem si predstaviť Otca, ako stojí pod stromom a ponúka Zachejovi pomoc pri šplhaní.

Výsledkom bolo stretnutie s Ježišom a zmenený život. Zachej zažil svoju vnútornú premenu.

Zažil si svoju vnútornú premenu? Otec nás miluje takých, akí sme, ale jeho láska nás premieňa, aby sme sa stávali viac podobní Ježišovi.