Slovo - 20. február

Tomáš Daniel 20.02.2019 2 minúty na prečítanie

Mk 8, 22­– 26

Ježiš a učeníci prišli do Betsaidy. Tam priviedli k nemu slepca a prosili ho, aby sa ho dotkol. On vzal slepca za ruku, vyviedol ho za dedinu, poslinil mu oči, vložil naňho ruky a opýtal sa ho: „Vidíš niečo?“ Ten sa pozrel a povedal: „Vidím ľudí; zdá sa mi, akoby stromy chodili.“

Potom mu znova položil ruky na oči. Tu začal vidieť i celkom ozdravel a všetko videl zreteľne. I poslal ho domov so slovami: „Ale do dediny nechoď!“

Nepodceňuj stretnutie s Ježišom – čoraz hlbšie otvára oči.

Nikdy nevieme, ako sa nás Ježiš dotkne, keď ho stretneme, čo s nami spraví. Väčšinou si niečo pýtame a On nám dáva prekvapivo oveľa viac.

Ten slepec dostal zrak, ktorý si pýtal. A Ježiš mu dal viac, dal mu slovo, ktoré ho smerovalo hlbšie ako len fyzicky vidieť. Ježiš ho poslal domov. Možno nech si užije svojich doma, možno Ježiš jeho srdce takto smeroval k niečomu vzácnejšiemu, k niečomu dôležitejšiemu než je len fyzický zrak. Otvoril mu oči srdca.

Keď ideme na sv. omšu, na modlitbu s bratmi a sestrami, keď sa idem modliť sám, nikdy nevieme, čo nám Ježiš dá. Ale vieme jedno. Chce nám otvárať oči srdca, aby sme videli bohatstvo, dar života, ktorý máme.

Ježiš sa nás dotýka a otvára oči srdca, odhaľuje nám vzácnosť  prítomného okamihu, odhaľuje čas milosti. Teda ako ma Ježiš mení, ako mení môj život? Mení, otvára moje oči srdca. Tie oči zrazu vidia dary jeho lásky vo svojej rodine, vo svojej práci, v dare svojej individuality, v bežných veciach, ktoré žije, v starom aute, ktoré má. Teda nemenia sa ani tak okolnosti, ale mení sa prežívanie reality. To s nami robí Ježiš, subjektívne začneme vnímať realitu plnším spôsobom, vidíme dar a to nás robí vďačnými a šťastnými a čoraz viac ceníme prítomný okamih.

Pane, otváraj moje oči, aby som videl tvoju lásku vo všetkom, čo mám a čo robím. Amen.