Magazín

Slovo - 20. september

Vicki a Robert De Hoxar 20.09.2019 4 minúty na prečítanie

Pamätáme si, že Ježiš povedal: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. A my chceme nebeské kráľovstvo; ale čo myslel tým “chudobní v duchu”?

Mnohí ľudia sú racionálni dospeláci, ktorí boli zatvrdení životom. Ich skúsenosti zatvrdili ich srdcia, takže už prestali veriť ľuďom alebo svojim vlastným pocitom; chcú mať všetko pod kontrolou. Toto nie je požehnanie pre nich, ani pre tých okolo nich. Je pravda, že máme ducha sily, lásky a sebaovládania. Ale zatvrdení ľudia sa nevedia ovládať. Reagujú na vlastný strach kedykoľvek niekto ohrozí nejaké pravidlo v ich srdci.

Avšak malé deti sú emocionálne. Neboli ešte zatvrdené; to jest, nemajú srdce plné pravidiel na svoju sebaobranu. Sú v starostlivosti (pod kontrolou) dôležitých dospelých v ich živote. Videl si už maličké dieťa, ktoré stratilo svoju mamu? Sú naozaj rozrušené, kým mama nepribehne, aby ich utíšila. Potrebujú svoju mamu a vedia o tom. Verím, že tí, ktorí sú “chudobní v duchu” sú ako deti. Napokon, nepovedal Ježiš: “Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nikdy nevojdete do nebeského kráľovstva.”? Aký je rozdiel byť v starostlivosti inej osoby a byť pod jej kontrolou? Tvoje srdce! Deti vidia dospelých vo svojom živote ako opatrovníkov, ktorých potrebujú. Zatvrdení dospeláci vidia autority ako ovládajúce.

Dnešné čítania nám prinášajú ukážku detskosti, ako ju vidia Pavol, Dávid a Lukáš. Podľa Pavla je osoba ako dieťa, keď prijíma múdre slová a Ježišove náboženské učenie bez pochybností. A to preto, že Ježiš hovorí len to, čo hovorí Otec. Ľudia, ktorí sú ako deti, sa neženú za materiálnym bohatstvom. Sú presne ako malé deti, ktoré dostávajú všetko, čo potrebujú, od svojich opatrovníkov. Otec zabezpečuje všetko na tomto svete aj v tom ďalšom. Ľudia, ktorí sú ako deti, sa snažia byť dobrí, oddaní (starostliví), verní, milujúci, trpezliví a nežní. A to preto, že chcú byť takí, ako ich Otec.

Dávid píše o dôvere. On sa nebojí svojich nepriateľov, keď prídu zlé dni. Malé deti sú nebojácne v zlých okolnostiach za predpokladu, že sú v bezpečí a utíšené svojimi opatrovníkmi. Takto sa učíme dôverovať. Otcovi môžeme dôverovať a on nás poteší vo všetkých našich súženiach.

Lukáš píše o mnohých ženách, ktoré putujú z miesta na miesto s Ježišom a učeníkmi. Podporujú mužov z ich vlastných zdrojov. Aj malé deti podporujú svojich opatrovníkov z ich vlastných zdrojov. Deti nevlastnia žiadne peniaze, ale sú bohaté v láske. Čo ty robíš so svojimi zdrojmi? Ak sa snažíš všetko si ušetriť pre seba, nevybuduješ dobré vzťahy. Ale ak použiješ svoje pozemské zdroje, či už peniaze alebo lásku, aby si pomohol iným ľuďom, potom budeš mať veľa priateľov.

Zamysli sa nad svojím srdcom. Chcel by si sa viac podobať deťom? Rozjímaj nad Ježišovými slovami: „Velebím ťa, Otče, Pán neba a zeme, že si toto skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si to maličkým.” Ktoré slová sa ťa tam dotýkajú, a čo ti Otec nimi hovorí? Aké tajomstvo ti zjavuje?