Slovo - 21. marec 2020

Vicki a Robert De Hoxar 21.03.2020 2 minúty na prečítanie

Liturgické čítanie nadnes

Podobenstvo v Lukášovom evanjeliu je určené špecifickému publiku; ľuďom, ktorí sú presvedčení o svojej vlastnej spravodlivosti a pohŕdajú ostatnými, ktorí nie sú spravodliví. Kde je problém? Títo ľudia si myslia, že spravodlivosť spočíva v tom, že robíme správne veci. Ale Ježiš vie, že pravá spravodlivosť spočíva v tom, že máme vzťah s Bohom. Prvá perspektíva je fyzická, druhá je duchovná. Prvá perspektíva je lož, druhá je pravdou. 

Začneme s tým samo-spravodlivým človekom. Jeho modlitba je súkromná. Rozpráva sa sám so sebou! Vyzerá to ako modlitba vďaky, no v skutočnosti ten človek len gratuluje sám sebe. Nehľadá pomoc ani vedenie, má všetko čo potrebuje. V prítomnosti mýtnika sa cíti ešte lepšie. Jeho svetlo svieti ešte jasnejšie v jeho vlastných očiach, v porovnaní s temnotou, ktorú vidí v mýtnikovi. Je veľmi šťastný, ale v skutočnosti je podvedený. Tá Božia priazeň, ktorú si myslí, že má, je daná niekomu inému. Jedného dňa k nemu Boh prehovorí a bude veľmi prekvapený, pretože si doteraz robil len nejaké domnienky, namiesto toho, aby komunikoval.

Naopak, mýtnik hovorí s Bohom; prosí o milosrdenstvo. A prijíma ho, pretože odchádza z chrámu ospravedlnený. Komunikácia zlepšila jeho vzťah s Bohom.

Ježiš nám to hovorí jednoducho; ak chceme byť duchovne pozdvihnutí, musíme rozpoznať to, že potrebujeme nášho Otca. Ale ak ho nepotrebujeme, tak nebudeme nikdy prosiť o jeho priazeň, a ani ju neprijmeme. To je význam tejto state písma: “Proste a dostanete.” A naopak, neproste a nedostanete. 

Takže toto je srdce dieťaťa. Vieme, že potrebujeme lásku nášho Otca, prosíme ho a zažívame jeho lásku. Ale sirota nepotrebuje nikoho, nedokáže žiadať o pomoc a tak ju ani neprijíma. Kto z nich bude mať požehnanie od Otca?