Slovo - 22. február

Tomáš Daniel 22.02.2019 2 minúty na prečítanie

Mt 16, 13 – 19

Keď Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“

Oni vraveli: „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“

„A za koho ma pokladáte vy?“, opýtal sa ich.

Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“

Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.

Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“

Pastierske srdce.

 Duch Boží zjednocuje Cirkev. On dáva milosť viery a vďaka milosti viery prijímame autoritu pápeža (ďalej prenášanú cez biskupa, kňaza) a zostávame podriadení, v poslušnosti.

Veríme, že keď zostaneme kvázi podriadení tomuto šéfovi vo všetkom okrem hriechu, robíme to, čo od nás Pán chce. Veríme tomu, že i keby zastával svoj úrad nehodne alebo nie ako pastier, ktorý dáva svoj život za ovečky, aj tak sa naším podriadením, pričiňujeme o jednotu Cirkvi. Je to naše vyznanie nadprirodzenej viery, ktorú máme. Takto vyznávame, že Cirkev je v rukách Boha a nie v rukách človeka. My sa nepodriaďujeme človeku, ale Bohu skrze človeka.

 Tí, čo sú ustanovení nad nami, nad ovečkami ako pastieri, vodcovia však nemusia mať prirodzenú autoritu... napr. chýba nám ich láska, viac pozornosti atď. Nevnímame teda ich pastierske srdce atď.  A vtedy nám pomáha náš nadprirodzený dar viery zostať v poslušnosti. Z ľudského hľadiska je jednoduchšie niekoho počúvať, kto vás miluje, podriaďovať sa niekomu koho cítite, kto za vás dáva život.  Keď sa spojí prirodzená autorita lásky  s úradom, my ovečky nenecháme dopustiť na takého vodcu, pastiera, kňaza, biskupa.  V týchto osobách, v týchto úradoch všetci túžime po otcoch, po mamách.

 A k tomu by som chcel prísť... Každý z nás je povolaný vstúpiť do otcovstva, materstva. Siroty sú okolo nás a čakajú, kým k nim niekto príde s pastierskym srdcom. Nie, aby sme niekoho dirigovali, ale mali záujem, venovali čas tým, ktorí sú v našej blízkosti.  Ja teraz nehovorím o schopnosti viesť druhých ľudí, ale o povolaní otca, matky. Vnímaš ich prítomnosť, aj keď ti nevedia dať rady, vnímaš, že sledujú tvoj život a veria v Teba, povzbudzujú ťa a prejavujú ti lásku ako vedia, sledujú tvoje kroky a tešia sa s tebou a smútia s tebou. Každý je povolaný mať pastierske srdce, byť otcom a mamou pre tých, ktorých mu Boh posiela.

 Pane, zmiluj sa, že som toľkokrát zahľadený do seba, vovádzaj ma do otcovstva skrze poznanie tvojho pastierskeho srdca. Amen.