Slovo - 22. júl

Tomáš Daniel 22.07.2019 5 minút na prečítanie

Jn 20, 1 – 2, 11 – 18

Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.“

Mária stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde bolo predtým uložené Ježišovo telo, jedného pri hlave, druhého pri nohách.

Oni sa jej opýtali: „Žena, prečo plačeš?“

Vravela im: „Odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili.“

Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša; no nevedela, že je to Ježiš.

Ježiš sa jej opýtal: „Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?“

Ona mu v domnení, že je to záhradník, povedala: „Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem.“

Ježiš ju oslovil: „Mária!“

Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala: „Rabbuni,“ čo znamená Učiteľ.

Ježiš jej povedal: „Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.“

Mária Magdaléna išla a zvestovala učeníkom: „Videla som Pána,“ a že jej toto povedal.

Koho a čo hľadáš?

Vieme, že najhlbším motívom, dôvodom, cieľom akéhokoľvek úsilia je stretnutie s Bohom. Je to vpísané do človeka a človek si to ani nemusí uvedomovať.

Človek je akoby predurčený, naprogramovaný hýbať sa k uspokojeniu svojej duše, to uspokojenie je Boh, Láska sama.

Dá sa povedať, že život človeka je akoby drámou, pokiaľ nenájde Boha, nestretne sa s Bohom, s Láskou.

Na tejto ceste človek zakusuje sklamanie z toho, že miesta, veci alebo osoby, o ktorých si myslel, že mu prinesú to uspokojenie duše, im to neprinášajú.

Niekedy zvádzame veľké boje, vynaložíme veľa úsilie na to, aby sme dosiahli svoje ciele, sny, ale zostaneme prekvapivo sklamaní, že sme sa zmýlili.

Hľadáme na nesprávnych miestach.

Ježiš nás povzbudzuje, aby sme hľadali jeho samotného a vynaložili pre toto stretnutie všetko úsilie. Milovať Boha z celého svojho srdca, mysle, sily. 

Pre Máriu nebol nik a nič dôležitejšie ako Ježiš. Jej slzy prezrádzali, že život nemal zrazu zmysel bez Milovaného. V knihe Pieseň piesní hľadá milovaná milovaného. A je zaujímavé, že ho nájde až potom, keď sa vzdiali od ľudí, možno od mesta. Keď je pripravená počuť jeho hlas, keď sa nechce dať uspokojiť nikým a ničím, iba jeho prítomnosťou, ním samotným.

To, že nachádzame sklamanie,  je znamením, že máme hľadať Ježiša, ktorý nám ide v ústrety a chce sa nás dotknúť v najhlbšej hĺbke srdca, ktorý nás objíme osobnou láskou, ktorá prinesie to želané uspokojenie duše.

Pane, dovoľ mi prísť k tebe, aby som nasýtil svoju dušu, naplň ma túžbou hľadať ťa stále viac. Amen.