Slovo - 22. jún

Tomáš Daniel 22.06.2019 3 minúty na prečítanie

Mt 6, 24 – 34

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone.

Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev?

Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony?

A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu?

A čo sa tak staráte o svoj odev? Pozrite sa na poľné ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol oblečený tak ako jediná z nich.

Keď teda Boh takto oblieka poľnú bylinu, ktorá dnes je tu a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?!

Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: ‚Čo budeme jesť?‘ alebo: ‚Čo budeme piť?‘ alebo: ‚Čo si oblečieme?‘! Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete.

Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.

Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia.“

 Poľná ľalia.

Teším sa tomu, čo všetko Boh uvoľní do môjho života. Ďakujem za prítomnú chvíľu, za dary. Viem, že všetko je pripravené. Vrhám sa do jeho náruče s vďakou a najvyšším „zákonom“ je počuť jeho hlas a robiť dnes to, čo odo mňa chce. Zostávam so zdvihnutými rukami, lebo Pán sa o mňa stará. Všetko je pripravené, len nesmiem prevziať kormidlo nad svojím životom, ale nechať sa milovať a dôverovať.

Pán mi otvára brány, posiela ľudí, lebo riešim jeho a prítomnú chvíľu, riešim lásku v prítomnej chvíli a zase zdvíham ruky k modlitbe.

Často sa musím prebojovať do náruče Božej, do dôvery kde mám pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť. Stále na mňa dorážajú myšlienky nepokoja, šípy zloducha, ale ja ich všetky pancierom viery, modlitbou vďaky a vrhania so do Božej náruče, odvraciam. Často do mňa narážajú, aby som sa rútil, starostil, opúšťal sa...ale vždy sa snažím prebojovať do pravdy, že som neskutočne milovaný a Pán sa o mňa stará napriek mojej nevere a chybám.

Ježišu, dôverujem ti, nebeský otče, som tvoj milovaný syn. Ďakujem ti za to, tvoja ruka bdie nado mnou. Amen.