Magazín
Slovo - 23. apríl
Tomáš Daniel 23.04.2019 2 minúty na prečítanie
Jn 20, 11 – 18
Mária stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde bolo predtým uložené Ježišovo telo, jedného pri hlave, druhého pri nohách.
Oni sa jej opýtali: „Žena, prečo plačeš?“
Vravela im: „Odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili.“ Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša; no nevedela, že je to Ježiš.
Ježiš sa jej opýtal: „Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?“
Ona mu v domnení, že je to záhradník, povedala: „Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem.“
Ježiš ju oslovil: „Mária!“
Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala: „Rabbuni,“ čo znamená Učiteľ.
Ježiš jej povedal: „Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.“
Mária Magdaléna išla a zvestovala učeníkom: „Videla som Pána,“ a že jej toto povedal.
Cez slzy k nádeji.
V Božom slove sa píše: „Slzy sú mojím chlebom vo dne i v noci, keď sa ma deň čo deň spytujú: „Kdeže je tvoj Boh?“ Ž 10,4 Akoby to patrilo k nášmu životu, ktorý býva označený aj ako slzavé údolie.
Je veľa vecí, kvôli ktorým nám môže byť do plaču. Ten menovateľ nášho smútku, našich sĺz je otázka: Kdeže je ten náš Boh?! Prečo nás opustil?!
Tento bôľ, tento smútok, však Ježiš zobral na seba a na kríži volal: „Eli, Eli, lema sabakthani?“, čo znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“Mt 27,46
Ježiš nechal na seba dopadnúť tú temnotu, následky hriechu a preto sa my dnes z našich sĺz môžeme pozdvihnúť! A tu už sa prediera radostné posolstvo, posolstvo nádeje! V našich slzách môžeme zachytiť hlas Ježiša!
Akokoľvek veci môžu vyzerať zle, Ježiš zvíťazil a za mrakmi vychádza Ježiš ako víťaz.
Nenechajme sa oklamať tým prvotným zdaním, že sme prehrali, že Boh nás opustil a sme vydaní napospas nepriateľovi. Ježiš tam niekde stojí, je tam a čaká na nás a chce nás vyviesť z tej tmavej doliny. Ježiš vstal z mŕtvych!
Slzy môžu prísť, ale nemôžu mať posledné slovo, posledné slovo je slovo o nádeji, že Ježiš všetko zlé obráti v našom živote na dobré. Ž 118, „17 Ja nezomriem, budem žiť a vyrozprávam skutky Pánove.“
Pane, daj nech cez slzy nakoniec vždy prídem k tebe, nech sa nevzdávam, ale nech ožijem nádejou v tvoje riadenie. Amen.
Čo ďalšie ťa chytí za srdce?
Ver.sk. Je to vec srdca.