Magazín
Slovo - 23. júl
Tomáš Daniel 23.07.2019 5 minút na prečítanie
Jn 15, 1 – 8
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ja som pravý vinič a môj Otec je
vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva,
a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia.
Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám
povedal.
Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako
ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani
vy, ak neostanete vo mne.
Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto
ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete
nič urobiť.
Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho
von ako ratolesť a uschne. Potom ich pozbierajú, hodia ich do ohňa
a zhoria.
Ak ostanete vo mne a moje slová
ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to.
Môj Otec je oslávený tým, že prinášate
veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi.“
Tri fázy očistenia.
Boh nás očisťuje, aby sme mali v sebe
viac jeho milosti, jeho života, jeho radosti.
V prvej fáze nevieme, čo nám je. Sme
unavení životom, smutní a ani nevieme z čoho, bez síl, radosti a tiež možno
nevieme prísť na koreň veci. Sme väzňami vo svojom vnútri a veľa z nás sa
proste zmieri s kvalitou života, ktorú má, lebo si nevie predstaviť, že je
možno mať viac a nečudo, lebo ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, čo Boh
pripravil tým, ktorí ho milujú. Boh mení kvalitu života už tu na zemi.
Druhá fáza je spojená s príchodom Boha
do nášho života, objavia sa svetelné lúče jeho lásky, jeho prvé dotyky menia
náš pohľad na život, svet bez Boha už je minulosťou, vieme skrze jeho milosť,
že tu je a cesta sa začína, cesta očisťovania, aby v nás rástla jeho moc a láska.
Touto Božou láskou sme si však pevne istí napriek svojej nevernosti. A to je
veľmi dôležité.
Tretia fáza sa prepletá s druhou, ale aj
s prvou fázou... nedá sa to tak škatuľkovať. No je tu jeho láska, ale
zároveň nám ukazuje v tej láske veci, ktoré nás držia od neho. Odhaľuje
nám naše strachy, slabosti, zranenia, korene smútkov, kompromisy... vieme už na
koho sa obrátiť, vieme na koho máme zložiť tieto svoje starosti. No je tu
proces zrenia. Niektorých vecí sme si vedomí celé roky, ale akoby sme s tým
nevedeli pohnúť, akoby nás Boh nechával v tom samých. No aj toto čakanie je
skúškou odovzdanosti Bohu. To utrpenie prežívané v odovzdanosti do jeho
rúk, v modlitbe, je školou, ktorej výsledky vidíme až na konci. Často
hlboké poznanie, zrelé a nemenné rozhodnutia prichádzajú skrze jeho milosť až
po strastiplnej ceste.
Ešte jedna vec k tomu. Niektoré veci nás
tak vystrašia, že Boh od nás požaduje zrieknuť sa vecí, ktorých sa ani v mysli
nedokážeme zrieknuť. Neľakaj sa, že Boh ti ukáže niečo, čo ťa momentálne presahuje,
ale v dôvere povedz – amen a Boh sám to najprv v tvojej mysli spraví možným a
raz v skutočnosti aj zrealizuje. Neboj sa, neľakaj sa svojich nepriateľov, lebo
s nami je Pán zástupov, Boh vyhráva bitky. Ty povedz iba – amen.
Pane, zverujem sa do tvojich rúk,
očisťuj ma, veď ma, daj, nech sa neľakám vecí, ktoré mi ukazuješ, ale nech ti
dôverujem, že ty svoje dielo aj dokončíš. Amen.
Čo ďalšie ťa chytí za srdce?
Ver.sk. Je to vec srdca.