Slovo - 23. marec

Tomáš Daniel 23.03.2019 4 minúty na prečítanie

Lk 15, 1 – 3, 11 – 32

K Ježišovi sa približovali všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“

Preto im povedal toto podobenstvo: „Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: ‚Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.‘ A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil.

Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával.

Vstúpil teda do seba a povedal si: ‚Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.‘ I vstal a šiel k svojmu otcovi.

Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho.

Syn mu povedal: ‚Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.‘

Ale otec povedal svojim sluhom: ‚Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘ A začali hodovať.

Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: ‚Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.‘

On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť.

Ale on odpovedal otcovi: ‚Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.‘

On mu na to povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘

Bod odhalenia a duch antikrista.

S kým sa identifikuješ ty? S ktorým synom sa stotožňuješ ty? Sv. Pavol hovorí : „Ale nie že by bolo zlyhalo Božie slovo. Veď nie všetci, čo sú z Izraela, sú Izrael...“ To znamená, že nie telesné deti sú Božími deťmi, ale deti prisľúbenia sa považujú za potomstvo. Rim 9,7-8

A Apoštol Ján dopĺňa: „Deti moje, je posledná hodina. A ako ste počuli, že príde antikrist, tak teraz vystúpilo mnoho antikristov. Z toho poznávame, že je tu posledná hodina. Spomedzi nás vyšli, ale neboli z nás.“ Ducha antikrista popiera vtelenie Božieho syna.

Môžem byť kresťanom a nepoznať Otca rovnako ako starší syn. Ako viem, že ho nepoznal, že nepoznal ducha Otca, srdce Otca?  Píše sa, že sa nahneval a nechcel vojsť na hostinu. A tu je ten bod odhalenia. Nerozumel svojmu Otcovi, nebol s ním na jednej lodi. Kráčal pred Bohom ako spravodlivý a nie ako omilostený a aplikoval to aj do vzťahu s ľuďmi. Praktické popretie vtelenia, popretie výkupnej obeti Ježiša Krista.

Vždy, keď sa niekto začne odvolávať na určitú „spravodlivosť“, možno na to ako dlho je kresťanom, na svoju minulosť, na svoje postavenie, na všetko čo dokázal a cíti sa byť ukrivdený, nedocenený, že jeho si nikto nevšíma a žiarli na druhých, nemá poznanie milosrdného Otca. A tu sa tábor Cirkvi rozdeľuje na pšenicu a kúkoľ, na deti prisľúbenia a na telesné deti. Pavol: „To znamená, že nie telesné deti sú Božími deťmi, ale deti prisľúbenia sa považujú za potomstvo.“  Prečo z prisľúbenia? Aby to bolo z viery v Ježiša, Božieho baránka.

Treba si na to zvyknúť, treba to prijať ako fakt, že nie všetci kresťania sú kresťania. Spomedzi nás vyšli, ale neboli z nás. Odvolávajú sa na svoju spravodlivosť, na to, čo všetko dobré spravili, stoja na svojom výkone, nechcú prijať omilostených hriešnikov do svojho tábora, ale ich skutočná tvár sa odhaľuje v skúške, tá skúška je teda stále tá istá a rovnaká pre všetkých. Je to osoba Ježiša Krista a jeho vtelenie. Je to skúška o slove, o milosrdenstve, o prijatí Božieho syna Ježiša Krista, v ktorom sa človek nájde bez vlastnej spravodlivosti! To poznačí myslenie, postoje, skutky.

To je moment, keď sa stávam chudobným v duchu, nič nevlastním, na ničom si nezakladám, iba na mene Ježiš. Neexistuje minulosť. („Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a uháňam za tým, čo je predo mnou.“ Flp 3,13)Existuje iba prítomnosť a moje konanie v nej, v Kristovi. Nič nevlastním. („Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá.“ Mt 6,3) A pritom mi všetko patrí, (porov 2 Kor 6,10), zbohatol som v Kristovi, už sa nenaháňam za ničím, ale slúžim v duchu svojho Otca a slovo, ktoré žijem, je slovo o milosrdenstve.

„Ale ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho pána Ježiša Krista, cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svet.“ Gal 6,14

Pane, vyznávam, že si môj vykupiteľ. Ježiš, ďakujem, že si mi prišiel darovať život, ďakujem za dar milosrdenstva. Amen.