Slovo - 25. júl

K Ježišovi pristúpila matka Zebedejových synov so svojimi synmi, poklonila sa a o čosi ho prosila.

On sa jej opýtal: „Čo chceš?“

Vravela mu: „Povedz, aby títo moji dvaja synovia sedeli v tvojom kráľovstve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“

Ježiš odpovedal: „Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý mám ja piť?“

Oni mu vraveli: „Môžeme.“

On im povedal: „Môj kalich budete piť, ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo ľavici nepatrí mne; to dostanú tí, ktorým to pripravil môj Otec.“

Keď to počuli ostatní desiati, namrzeli sa na oboch bratov.

Ježiš ich zavolal k sebe a povedal: „Viete, že vládcovia národov panujú nad nimi a mocnári im dávajú cítiť svoju moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa medzi vami bude chcieť stať veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude vaším sluhom.

Ako ani Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých.“

Služba, ktorá láme pýchu

Keď idem poslúžiť, urobiť niečo dobré pre hocikoho, či rodinu či kamarátov, v práci, mávam pocit určitej poníženosti, troška strachu a pochybností. Akoby mi niečo vo mne hovorilo : "Neponižuj sa !" 

Od koho je tento hlas, z kadiaľ je tento hlas ?  Tiež mi príde na myseľ, že budem iba využitý, povedia si, že aký naivný chudáčik, že ľudia to vlastne ani nepochopia a neocenia. Akoby som sa stával zraniteľný, dávam sa do rúk niekomu, kto to môže pošliapať. Myslím, že tieto pocity, myšlienky, obavy ma privádzajú na miesto, kde sa overuje môj motív služby, kde ja sám musím nájsť prečo chcem milovať, mať niekoho rád.

Ježiš neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť. Mne to veľakrát nejde, lebo mám vo svojom srdci súd voči tomu, ku komu by moja láska mala smerovať. Poviem si, on si to nezaslúži.  Keď sa rozhodujete milovať tých, ktorí to nevedia a nedokážu  oceniť, vaša pýcha začne protestovať. 

Nie je ľahké cez to prejsť, bolí to, bolí to hlavne pýchu vo vás. 

Vstúpiť do milosrdnej lásky Ježiša Krista a vykročiť v nej, je otázka vašej smrti v zmysle tohto citátu : Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život. Jan 12,24

V určitom zmysle popieram seba samého, moje vnútro sa búri. Moje rozhodnutie to prekonať nezávisí od účinku aký bude mať moja láska, ale od toho, aby som sa nechal povolať do služby priamo Ježišom. On chce, aby som do toho vstúpil, lebo je to cesta spásy. 

Bojím sa toho, ale snažím sa komunikovať s Bohom, volať jeho Ducha na pomoc, aby som uveril tejto Ceste, aby som uveril v Lásku, ktorá nesúdi, ale dáva sa nezištne, aby som uveril, že v tejto ceste je Život.

Pane, veď ma po tvojich chodníkoch, po ceste Lásky, zošli mi svojho Ducha, aby zlomil moju pýchu a ja som sa mohol pohnúť tak ako ma pozývaš Amen