Slovo - 26. apríl

Tomáš Daniel 26.04.2019 5 minút na prečítanie

Jn 21, 1 – 14

Ježiš sa znova zjavil učeníkom pri Tiberiadskom mori. A zjavil sa takto: Boli spolu Šimon Peter, Tomáš nazývaný Didymus, Natanael z Kány Galilejskej, Zebedejovi synovia a iní dvaja z jeho učeníkov.

Šimon Peter im povedal: „Idem loviť ryby.“

Povedali mu: „Pôjdeme aj my s tebou.“ Išli a nastúpili na loď. Ale tej noci nechytili nič.

Keď sa už rozodnilo, stál Ježiš na brehu; ale učeníci nevedeli, že je to Ježiš. A Ježiš sa ich opýtal: „Deti, máte niečo na jedenie?“

Odpovedali mu: „Nemáme.“

On im povedal: „Spustite sieť z pravej strany lode a nájdete.“ Oni spustili a pre množstvo rýb ju už nevládali vytiahnuť.

Učeník, ktorého Ježiš miloval, povedal Petrovi: „To je Pán.“ Len čo Šimon Peter počul, že je to Pán, pripásal si šaty – nebol totiž oblečený – a skočil do mora. Ostatní učeníci prišli na lodi, lebo neboli ďaleko od brehu, len asi dvesto lakťov, a sieť s rybami ťahali za sebou.

Keď vystúpili na breh, videli rozloženú pahrebu a na nej položenú rybu a chlieb. Ježiš im povedal: „Doneste z rýb, čo ste teraz chytili!“ Šimon Peter šiel a vytiahol na breh sieť plnú veľkých rýb. Bolo ich stopäťdesiattri. A hoci ich bolo toľko, sieť sa nepretrhla.

Ježiš im povedal: „Poďte jesť!“ A nik z učeníkov sa ho neodvážil spýtať: „Kto si?“, lebo vedeli, že je to Pán.

Ježiš pristúpil, vzal chlieb a dával im; podobne aj rybu.

To sa Ježiš učeníkom zjavil už tretí raz od svojho zmŕtvychvstania.

Poslušnosť viery.

Poslušnosť viery je výraz, ktorý používame vtedy, keď niekto vykoná niečo na základe Božieho slova bezpodmienečne, napriek neprajným okolnostiam či pochybnostiam rozumu, dôverujúc Bohu. To, že niečo si rozum nevie vysvetliť v danej chvíli, to nutne neznamená iracionálne konanie. Keď dôverujem slovu od niekoho,  pre jeho autoritu, to je plnohodnotný ľudský, rozumný akt. Ak sa takto opriem v živote o slovo Boha, nazývame to poslušnosťou viery.

Napríklad je napísané, že Boh ma vyvedie zo zlej situácie. Tak sa nepoddám zúfalstvu, ale neprestajne si povzbudzujem nádej skrze modlitbu: „Dôverujem ti! Viem, že ty ma podržíš!“ Takto konkrétne v zúfalej situácii stojím na Božom slove a je mi jedno, že ľudia okolo mňa mi skôr podsúvajú slovo o rezignácii, zúfalstve, beznádeji.

Pri spovedi, keď mi kňaz dá rozhrešenie, tak proste vstúpim v dôvere do odpustenia a už sa k tým hriechom nevraciam. Lebo Ježiš zveril posvätnú moc odpúšťať kňazovi a koniec.

Vždy, keď sa hýbeme na základe Božieho slova, máme poslušnosť viery, skrze ktorú sa uvoľňuje Božie požehnanie do našich životov. To najzákladnejšie je konať na základe Božieho zjavenia, Sv. Písma a živej tradície Cirkvi. No keď máme dôverný vzťah s Bohom a sme vnímaví na jeho vnuknutia, tak Boh nás tak jemne chce nasmerovať aj vo veciach, ktoré sú možno indiferentné. Ako napríklad: apoštoli sa namáhali celú noc a prišiel Ježiš a hovorí, že teraz nech hodia z pravej strany. A mohli si povedať, že to je zbytočné po celej noci. Ale opreli sa o slovo a nie svoju skúsenosť, z ktorej sa rozumne dalo predpokladať, že je to zbytočné...

Byť pripravený, možno aj na konci síl, v bezútešnej situácii, byť pripravený vždy dať šancu Božiemu hlasu! Boh nás pozýva k radikálnej poslušnosti viery a nie zariaďovaniu sa podľa toho, čo hovorí človek. To neznamená, že sa nemáme poradiť, ale dajme pozor, akých radcov si vyberáme...mali by byť zakorenení mysľou aj svedectvom života v Božom zjavení.

Pane, nauč ma postupovať na základe tvojho slova. Amen.