Slovo - 26. júl

Mt 13, 18-23

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Vy teda počujte podobenstvo o rozsievačovi: Keď niekto počúva slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza Zlý a uchytí, čo bolo zasiate do jeho srdca. To je ten, u koho bolo zasiate na kraji cesty.

U koho bolo zasiate do skalnatej pôdy, to je ten, kto počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma, ale nemá v sebe koreňa, je chvíľkový. Keď nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadne.

U koho bolo zasiate do tŕnia, to je ten, kto počúva slovo, ale svetské starosti a klam bohatstva slovo udusia a ostane bez úžitku.

A u koho bolo zasiate do dobrej zeme, to je ten, kto počúva slovo a chápe ho a ono prináša úrodu: jedno stonásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú.“

Zachovávanie vzácneho Slova 

Na to, aby slovo od Boha prinieslo zmenu do života, je potrebné ho zachovávať nažive. To slovo je živé, tá myšlienka Božia, ale je tu prvý a podstatný zápas : zachovať slovo živé  v pamäti srdca. Už tu sa ukazuje, že človek je aj tvor duchovný, a tá aktivita ducha určuje ľudský rast. Slovo prináša ovocie.

Počujeme veľa dobrých myšlienok, poznáme Božie slovo, ale aj tak sa stáva v našich životoch, že Božie slovo padne na zem bez úžitku.

Ježiš menuje  tri veci, pre ktoré sa to deje : po prvé hovorí, že to môže byť pre nepochopenie toho slova, po druhé preto , že nechceme trpieť pre to slovo, podstúpiť ťažkosti, aby slovo prinieslo ovocie a po tretie pre to, že človek sa zameria na bohatstvo, peniaze, ktoré to slovo udusia.

Teda musíme najprv slovo dobre pochopiť, potom byť ochotní  zaplatiť cenu pri vtelovaní toho slova a zostať mu verní, nenechať ho vytlačiť láskou  k peniazom, k bohatstvu.

Celé to vôbec nie je ľahké...je tu však jeden priestor, kde slovo nadobúda na svojej zrozumiteľnosti, svojej intenzite, svojej dôležitosti, na svojej vzácnosti a tým uľahčuje zápas.

Je to priestor modlitby, stretnutia sa s Pánom, počúvaním a meditovaním nad jeho slovom. Duch Boží v tomto priestore vysvetľuje slovo, rozžiari to slovo, daruje ho nášmu srdcu, ktoré v neho uverí.  Tak si ho začíname strážiť ako objavený poklad, vzácnu perlu.

Náš pohľad na človeka teda nie je na prvom mieste ako človeka mysliaceho, človek mysliaci nastupuje po človeku modliacom. Duchovné slovo predchádza myslenie, myslenie už iba spracováva vanutie Ducha. Denno denne sa snažím vytvárať priestor, aby sa ma mohol Boh dotýkať, osvetľovať mi svoje vzácne slovo.

Pene, daj mi ducha modlitby, ty sám ma vovádzaj do vzácnosti tvojho slova. Amen.