Slovo - 27. február 2020

Vicki a Robert De Hoxar 27.02.2020 4 minúty na prečítanie

Liturgické čítanie nadnes

Ako katolíčka, ktorá konvertovala z protestantského prostredia som nikdy nebrala do úvahy teológiu utrpenia. Pamätám si, že som bola prekvapená, keď katolícky priateľ bojoval a trpel a ponúkol utrpenie Bohu, aby z neho mali úžitok iní. Bol to pre mňa nový spôsob myslenia. Nikto z nás nechce trpieť, ale Ježiš hovorí, že na tomto svete budeme mať problémy. Takže ťažkosti nastanú.

Dnes ide o to, čo si zvolíme. Včera sme sa pozreli na pôst. Mali sme na výber, či sa budeme postiť alebo nie. Dnes nám Mojžiš predkladá život alebo smrť. Niektorí ľudia si v niektorom momente vybrali smrť. Bojujú so životom a myslia si, že by bolo lepšie, keby boli mŕtvi. Spomínam si na jednu pani, ktorá mala dlho ťažkú depresiu. Jediné, čo videla, bola temnota. Pozvali sme do jej situácie Ježiša, ale stále bola iba tma. Potom sa vzdala smrti a činila pokánie z voľby smrti. Začala si uvedomovať svetlo vstupujúce do jej tmy. Ak ste si niekedy želali, aby ste boli mŕtvi alebo si mysleli, že by bolo lepšie, keby ste boli mŕtvi, čiňte pokánie z týchto rozhodnutí a dnes si namiesto toho vyberte život.

Včera sme videli, že Peter práve dostal poznanie, že Ježiš je Mesiáš. Aká radosť! Učeníci mohli dúfať v slobodu od rímskeho útlaku a vysoké posty v novom kráľovstve. Potom Ježiš urobí šokujúce vyhlásenie. Musí trpieť, byť odmietnutý, zabitý. Boli šokovaní. Počuli po tomto čo ešte hovoril ďalej? Toto nebolo súčasťou plánu.

V odpovedi na Ježišove slová učeníci pravdepodobne viac nepočuli. Tak ani ja nevidím za kríž, keď moje srdce nechce prijať utrpenie. Neznie to dobre. Kto chce trpieť? Ale ako čítam ďalej, je tu prísľub zmŕtvychvstania. Smrť bude porazená. Som schopná veriť Ježišovi, že bez ohľadu na utrpenie, ktoré je na ceste, výsledok bude dobrý? Pokiaľ pšeničné zrno nepadne na zem a nenechá sa pochovať, nebude život. Ak ste vy to zrnko pšenice, neznie vám to sľubne. Padnutie na zem a pochovanie sa nezdajú byť dobrými výsledkami, ale konečným výsledkom je úžasná úroda.

Ježiš nás žiada, aby sme zomreli sami sebe a vzali na seba kríž. Môžem pustiť svoje ego, svoju pýchu, svoje hľadanie seba a propagovanie seba; pustiť svoje nádeje, svoje sny a svoje želania; a všetko mu odovzdať. Pamätám si, ako som sa modlila novénu  odovzdanosti. Pomohlo mi to odpútať sa od vecí. Spomínam si ako som spievala „Duchu, veď ma na miesto bezhraničnej dôvery, nechaj ma kráčať po vode kamkoľvek ma budeš viesť“. Začala som sa báť, kam ma povedie a aké budem mať ťažkosti. Načo som sa to dala? Môžem mu samú seba zveriť? Ale potom, keď som začala premýšľať o tom, aký dobrý je môj nebeský Otec, uvedomila som si, že toto sú modlitby, ktoré sa môžem modliť. On je hodný dôvery. 

Čo si vyvolíte dnes? Život s požehnaním alebo smrť s kliatbou? A v tom svete Božieho kráľovstva, kde je všetko hore nohami, prví sú poslední a chudobní bohatí,  rozhodnete sa mu veriť a zomrieť pre seba, aby ste nasledovali Ježiša po jeho ceste k novému vzkrieseniu?