Slovo - 29. január 2020

Vicki a Robert De Hoxar 29.01.2020 3 minúty na prečítanie

Liturgické čítanie nadnes

Podobenstvá sú príbehy, ktoré čitateľ ľahko pochopí a s ktorými sa identifikuje. V príbehu je skrytý hlbší duchovný význam, ktorý niektorí budú počuť a ​​vidieť, a iní zase nie.

Príslovia 25, 2 hovoria: „Je Božou slávou zatajovať veci, je slávou kráľov veci vyskúmať.“ Boh skrýva veci pre nás, nie pred nami. Na Veľkú noc skrývame veľkonočné vajíčka, aby ich deti mohli nájsť. Hľadajú ich a sú povzbudzované, aby ich našli. Rovnakým spôsobom tí, ktorí hľadajú Božie kráľovstvo, nájdu Boha a uvidia, budú počuť a porozumejú. Zatiaľ čo tí, čo nehľadajú, neuvidia, nebudú počuť a činiť pokánie, a preto im nebude odpustené.

V tomto podobenstve rozsievač vysiela informácie o Kristovi. Výsledok závisí od miesta, kam informácie dopadnú. Rôzni ľudia reagujú rôznymi spôsobmi v závislosti od svojich okolností. Niekedy slovo nikdy nezapustí korene. Inokedy sa prijíma s radosťou, ale ťažkosti života znamenajú, že radosť nevytrvá. Iní stále zisťujú, že starosti života, zhon za bohatstvom a túžba po iných veciach znamenajú, že čoskoro odpadnú. Iní prijímajú Krista a rozvíjajú dlhodobý a produktívny vzťah s dobrým ovocím.

Čítala som toto podobenstvo mnohokrát a myslela som si, že každá zo štyroch okolností sa týkala rôznych ľudí. Podobenstvo sa však môže vzťahovať aj na životnú cestu každého človeka.

Keď sme prvýkrát šli na univerzitu, mali sme s Robertom veľa kresťanských priateľov. Hovorili o Ježišovi. Slová, ktoré hovorili, padali na kamenistú pôdu. Nepočúvali sme ich, ani neprijali to, čo hovorili. Niekedy sme sa dokonca otočili a zmenili naše plány, aby sme sa im vyhli.

O dvadsať rokov neskôr sme spolu s ďalšími kresťanskými priateľmi išli na konferenciu. Ľudia opäť hovorili o Ježišovi a pozvali nás, aby sme mu odovzdali životy. Tentokrát som slovo s radosťou prijala a odpovedala naň. Tri mesiace bol život úžasný. Ale potom prišli ťažkosti. Naša dcéra vážne ochorela a bola v nemocnici, Robert prišiel o prácu a ja som potrebovala operáciu kvôli posunutej platničke. Odpadla som; nemala som pevný koreň alebo základ. Bolo to, akoby spojenie s Ježišom zmizlo. Aj keď teraz pri spätnom pohľade viem, že ma nikdy neopustil.

O niečo neskôr sme sa stali súčasťou tímu zapojeného do kresťanskej služby. Pamätám si, ako sa Otec počas prednášky rečníka dotkol môjho srdca. Zároveň som si bola vedomá reakcií muža za mnou. Okamžite som vstala a išla som za ním. Moja túžba byť aktívna v službe ma zastavila v prijímaní toho, čo chcel Otec v mojom živote urobiť. Moje zameranie bolo nesprávne. Ak budem hľadať najprv jeho, potom bude všetko z toho vyplývať, Matúš 6, 33. Obavy, naháňanie bohatstva a iné túžby takisto blokujú náš vzťah s Otcom a Ježišom.

Nakoniec som Otcovi nedávno otvorila svoje srdce. Mám s ním vzťah a s ohromením sledujem úrodu; životy, ktoré sú premieňané jeho láskou, keď hovoríme o jeho dobrote.

Kde ste na svojej ceste s Ježišom a Otcom? Chceli by ste ich pozvať, aby vás zaviedli hlbšie? Mohli by ste začať tým, že otvoríte svoje srdce a požiadate ich, aby vám dali duchovné uši, aby ste počuli a oči, aby ste videli.

"Tieto zamyslenia ti môžu chodiť každé ráno do mailboxu, stačí sa prihlásiť na ich odber TU"