Magazín
Slovo - 3. júl
Tomáš Daniel 03.07.2019 3 minúty na prečítanie
Ostatní učeníci mu
hovorili: „Videli sme Pána.“
Ale on im povedal: „Ak
neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po
klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“
O osem dní boli
jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi.
Prišiel Ježiš, hoci
dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“
Potom povedal Tomášovi:
„Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho
boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“
Tomáš mu odpovedal:
„Pán môj a Boh môj!“
Ježiš mu povedal:
„Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“
Dar viery.
Niekedy nosíme
v sebe určitý stupeň nevery. A to v takom zmysle, že kladieme
Bohu podmienky ako má konať, ako potvrdiť svoju moc. A on je taký dobrý,
že nám vychádza v ústrety a aj nám potvrdí. Čím viac ho však poznáme,
čím viac sa o ňom presviedčame, tým viac prestávame požadovať možno náš
spôsob, nejaké to naše potvrdenie.
Je to taká hra
o nervy. Ide o to zostať v pokoji, v dôvere, že Boh zasiahne, že
bude konať v pravom čase. Aj sa hovorí, že tí svätí už iba ďakujú
a oslavujú...to neznamená, že neprednášajú svoje žiadosti Bohu, ale dá sa
povedať, že dopredu už oslavujú Božie skutky a vedia, že on proste bude
konať a ich prosba už je premenená na chválu.
To už je vyšší level.
Oslavovať, chváliť Boha a radovať sa z toho, čo ešte nevidíme. Myslím,
že cez modlitbu chvály a vďaky sa uvoľňuje naša disponovanosť prijať už
pripravené Božie dary.
Pane, chválim ťa, že ty
si Boh, ktorý sa chce oslavovať v mojom živote. Amen.
Čo ďalšie ťa chytí za srdce?
Ver.sk. Je to vec srdca.