Slovo - 30. apríl

Tomáš Daniel 30.04.2019 4 minúty na prečítanie

Jn 3, 7b – 15

Ježiš povedal Nikodémovi: „Musíte sa znova narodiť. Vietor veje, kam chce; počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.“

Nikodém sa ho opýtal: „Ako sa to môže stať?“

Ježiš mu odvetil: „Ty si učiteľ Izraela a toto nevieš? Veru, veru, hovorím ti: Hovoríme o tom, čo poznáme, a svedčíme o tom, čo sme videli, a neprijímate naše svedectvo.

Ak neveríte, keď vám hovorím o pozemských veciach, akože uveríte, keď vám budem rozprávať o nebeských?

Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka. A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“

Boh – Emanuel.

Pojem duchovného vnímania akoby nám niekedy pripadal cudzí, ako taký, ktorý nepatrí nášmu prirodzenému životu. Javí sa nám tento pojem ako cudzí element, na ktorý treba veľmi zvláštny priestor –napríklad kláštorne steny, nejakú samotu v púšti, atď. Keď takto vnímame našu schopnosť dostať sa do kontaktu s Bohom, tak potom ten kontakt ani veľmi nebudeme vyhľadávať. Lebo je to také veľmi komplikované...

Ale to nie je pravda. Boh je Emanuel, čo znamená Boh s nami. A to, čo je nemožné nášmu intelektu, nášmu pochopeniu, to je možné Bohu! My sa možno cítime, že chodíme po svete, v ktorom Boh nie je a naša myseľ nie je schopná ho vidieť akoby...

Avšak po tom, čo nám Boh pošle svojho Ducha, ocitneme sa vo svete, v ktorom je Boh prítomný. To je narodenie z Ducha. Takže je to milosť a my o ňu žiadame napríklad modlitbou: „Pane, daj aby som ťa videl!“ Ale to neznamená fyzicky, ale tak, aby som vnímal jeho stopy, jeho prítomnosť, aby som zachytil jeho indície, aby som mal istotu, že ma sleduje a drží v tej temnote, ktorá na mňa dolieha. Sme takpovediac v pokoji a vieme, že nám v príhodný čas poskytne indíciu, kadiaľ sa ďalej pohnúť.

Kráčame, kráčame, ale veríme, že nás vedie, či vedome a či nevedome. Je to ako kráčanie v lese po turistických značkách. Vždy je medzi nimi taká prestávka, až si myslíte, že už ste tú stopu – tú turistickú značku stratili. Tak nejako prebieha to kráčanie, sledovanie Boha.

Duch Svätý v našom živote robí to, že mi nejako vieme, že sme na stope Božej vôli. Samozrejme, že do toho vstupuje naša neposlušnosť, svojvoľnosť – často sme ako tupé, nepoddajné ovce, ale on sa ustavične zmilúva ako dobrý pastier a snaží sa nás dostať naspäť a má s nami nekonečnú trpezlivosť...a my sme si vedomí tej nite jeho vedenia. To je dar Ducha Svätého.

Prosme si o jeho vedenie a prosme, aby sme nekráčali hlavato svojimi pochabými cestami.

Pane, veď ma po tvojich chodníčkoch, daj mi srdce ochotné, tiché, poslušné, lebo ty ma vedieš do plnosti života. Amen.