Magazín
Slovo - 30. jún
Tomáš Daniel 30.06.2019 3 minúty na prečítanie
Lk 9, 51 – 62
Keď sa napĺňali dni, v ktoré mal byť Ježiš vzatý zo sveta, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema a poslal pred sebou poslov. Oni sa vydali na cestu a prišli do istej samarijskej dediny, aby mu pripravili nocľah. Ale neprijali ho, lebo mal namierené do Jeruzalema.
Keď to videli učeníci
Jakub a Ján, povedali: „Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba
a zničil ich?“
On sa obrátil
a pokarhal ich. A odišli do inej dediny.
Ako šli po ceste, ktosi
mu povedal: „Pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš.“
Ježiš mu odvetil:
„Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde
hlavu skloniť.“
Inému vravel: „Poď za
mnou!“ On odpovedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.“
Ale Ježiš mu povedal:
„Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ty choď a zvestuj Božie
kráľovstvo!“
Aj iný hovoril: „Pane,
pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou.“
Ježiš mu povedal: „Kto
položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“
Veci nové i staré.
Obzerať sa späť
a dokola sa pýtať, prečo sa stalo to, či ono, prináša do života
zmätok, nepokoj. Minulosť prepadla Božiemu milosrdenstvu a nemáme už právo
vynášať stadiaľ súdy ani voči sebe ani voči druhým.
Obzerať sa späť
a horekovať za pôžitkami minulosti, (ako Izraeliti nad plnými hrncami
s cibuľou) je tiež pokušenie a odvádza nás to od prítomnej chvíle,
v ktorej je ukrytá milosť Božia.
Boh sa zjavuje
v prítomnej chvíli a túži po našej úplnej disponovanosti pre neho.
Chce veci nové, v novom šate. Neznamená, že všetko staré je zlé. Ale každý
deň začíname akoby nanovo s ním. Veď sa aj píše, že sme takí hospodári:
„Preto sa každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, podobá
hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré,“ hovorí
Ježiš.
Každý deň sme ochotní opúšťať
zabehané myslenie, veci, ľudí, zvyklosti a chceme sa hýbať Duchom, ktorý
vanie kadiaľ chce. Boh nám nielen pomáha opúšťať staré, ale nás aj posilňuje
vstupovať do nového.
Pane, veď ma po
ceste odovzdanosti a svätosti. Amen.
Čo ďalšie ťa chytí za srdce?
Ver.sk. Je to vec srdca.