Slovo - 30. máj

Tomáš Daniel 30.05.2019 3 minúty na prečítanie

Lk 24, 46 – 53

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami.

Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil. Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti!“

Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba. Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema. Stále boli v chráme a velebili Boha.“

Čas skúšky a láska k sebe.

Keď Ježiš vystupoval na nebesia, možno by som chcel vystúpiť s Ním, možno by som zostal smutný, že ma neberie so sebou...Každý musí prejsť svoj život a obstáť. To je fakt. Ježiš nás neprišiel oslobodiť od skúšky života, ale vydobyť moc, aby sme to zvládli.

Obstáť v láske voči Bohu, voči sebe a voči blížnemu.  Láska voči sebe niekedy zostáva v závese, hlavne vtedy, keď sa preceňujeme alebo žiadame od seba viac ako by Boh žiadal v danej chvíli, možno z nezdravých dôvodov (napr. hľadáme potvrdenie seba u ľudí). Takže nie je všetko len skúška o vychádzaní zo seba a ako dokážeme mať radi druhých, pretože na tej ceste sa učíme mať radi aj seba samých.

Je tu skúška milovať seba, rásť v láske k sebe, odpustiť si zlyhania, dopriať svojmu telu odpočinok, svojej duši Boha. Byť pravdivý, úprimný k sebe. Niekedy sa zanedbávame a začneme sa dávať druhým neslobodne, bez sily a radosti a ešte sa pri tom tvárime ako mučeníci a ostatným to potrebujem ukazovať. Aj keď sme nútení veci urobiť, treba nájsť to slobodné darovanie sa a potom zrelaxovať, obnoviť sa na duchu a zodpovedať sa Bohu a nie ľuďom.

Keď sa človek začína darúvať bez Boha, dosť ho to vyčerpá a zničí. A tu sa každý musí naučiť poznať seba samého a milovať seba samého.

Pane, nauč ma odpúšťať si, nenaháňať potvrdenie u ľudí, poznať seba samého a milovať sa, dopriať si hlavne Teba. Amen.