Slovo - 4. jún

Tomáš Daniel 04.06.2019 3 minúty na prečítanie

Jn 17, 1-11a

Ježiš pozdvihol oči k nebu a hovoril: „Otče, nadišla hodina: Osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba, tak, ako si mu dal moc nad každým telom, aby všetko, čo si dal ty jemu, im darovalo večný život. A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.

Ja som ťa oslávil na zemi: dokončil som dielo, ktoré si mi dal vykonať. A teraz ty, Otče, osláv mňa pri sebe slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet.

Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Tvoji boli a dal si ich mne a oni zachovali tvoje slovo. Teraz poznali, že všetko, čo si mi dal, je od teba, lebo slová, ktoré si ty dal mne, ja som dal im. A oni ich prijali a naozaj spoznali, že som vyšiel od teba, a uverili, že si ma ty poslal.

Za nich prosím. Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji. A všetko, čo je moje, je tvoje, a čo je tvoje, je moje. A v nich som oslávený.

Už nie som vo svete, ale oni sú vo svete a ja idem k tebe.“

Bolesť zdrojom bohatstva

Vieme, že v Ježišovi nie nič je nezmyselné, ani bolesť. Zlé veci, ktoré sa nám dejú, prehry, sklamania, krivdy, ak sú prijaté v Ježišovi, stávajú sa zdrojom duchovného bohatstva, budujú nás a zoceľujú. Prijať v Ježišovi znamená povedať „Amen“ tomu, čo sa mi akurát deje.  Nevzpierať sa, neľutovať sa, nepýtať sa  „prečo“ , ale jednoducho  prijať aj to zlé a nechať, nech Boh hovorí ku mne cez všetko.

Ak sa začneme búriť voči tomu, čo sa deje alebo to jednoducho vnútorne odmietať, väčšinou sa jedná o pýchu. Totiž treba porozumieť jednej veci a to, že nad nami nemá moc život ako taký, ani ľudia, ktorí nám možno ubližujú. Boh to dopustil, nechce to priamo, ale dopustil to. A na nás je pokoriť sa pred Ním a nie pred ľuďmi. Vnútorne to prijať pred Ním a potom s tým začať pracovať.

Máme bojovať, ale s vedomím, že Pán skúšku dopustil, a my ju máme zobrať z Jeho ruky. Príčinou veľa psychických a zdravotných problémov je vnútorné odmietanie, vzbura, to vnútorné nastavenie : „Toto si ja predsa nezaslúžim!"

Ak všetko, čo sa nám deje, prijímame ako niečo, čím máme prejsť s Ježišom, tak i bolesť a utrpenie sa stávajú zdrojom duchovného bohatstva, ktoré nás premieňa do podoby, v ktorej nás chce mať Boh.

Pane, buduj ma aj skrze utrpenie, bolesť do obrazu, ktorý máš o mne Amen