Slovo - 5. máj

Tomáš Daniel 05.05.2019 5 minút na prečítanie

Jn 21, 1 – 14

Ježiš sa znova zjavil učeníkom pri Tiberiadskom mori. A zjavil sa takto: Boli spolu Šimon Peter, Tomáš nazývaný Didymus, Natanael z Kány Galilejskej, Zebedejovi synovia a iní dvaja z jeho učeníkov.

Šimon Peter im povedal: „Idem loviť ryby.“

Povedali mu: „Pôjdeme aj my s tebou.“ Išli a nastúpili na loď. Ale tej noci nechytili nič.

Keď sa už rozodnilo, stál Ježiš na brehu; ale učeníci nevedeli, že je to Ježiš. A Ježiš sa ich opýtal: „Deti, máte niečo na jedenie?“

Odpovedali mu: „Nemáme.“

On im povedal: „Spustite sieť z pravej strany lode a nájdete.“ Oni spustili a pre množstvo rýb ju už nevládali vytiahnuť.

Učeník, ktorého Ježiš miloval, povedal Petrovi: „To je Pán.“ Len čo Šimon Peter počul, že je to Pán, pripásal si šaty – nebol totiž oblečený – a skočil do mora. Ostatní učeníci prišli na lodi, lebo neboli ďaleko od brehu, len asi dvesto lakťov, a sieť s rybami ťahali za sebou.

Keď vystúpili na breh, videli rozloženú pahrebu a na nej položenú rybu a chlieb. Ježiš im povedal: „Doneste z rýb, čo ste teraz chytili!“ Šimon Peter šiel a vytiahol na breh sieť plnú veľkých rýb. Bolo ich stopäťdesiattri. A hoci ich bolo toľko, sieť sa nepretrhla.

Ježiš im povedal: „Poďte jesť!“ A nik z učeníkov sa ho neodvážil spýtať: „Kto si?“, lebo vedeli, že je to Pán.

Ježiš pristúpil, vzal chlieb a dával im; podobne aj rybu.

To sa Ježiš učeníkom zjavil už tretí raz od svojho zmŕtvychvstania.

V obyčajných veciach plnosť radosti a novosti...

Radosť so zmŕtvychvstania Ježiš sprostredkoval svojim učeníkom pri obyčajnom stretnutí. Pripravil im jedlo, bol s nimi, rozprávali sa. Od tejto chvíle je už všetko iné, nové, lebo Ježiš žije navždy s nimi a je s nimi. Začínajú si zvykať na jeho prítomnosť v každej chvíli ich života. Jeho prítomnosť robí veci nové ! 

Po tom, čo sa stretneme so živým Bohom, živým a prítomným na každom mieste a čase, už je všetko inak. Neexistujú chvíle, kde by nemohol byť. Možnosť vojsť do radosti Pána je živá v každej chvíli.

Niekedy nás životné okolnosti nútia viac zabojovať, urobiť exodus zo svojej ulity, možno zo sklamania, zo smútku, z rozčarovania nad sebou samým...ale už nie sme samy a už nie sme odsúdení na samotu, na zúfalstvo alebo nejaký prázdny čas bez Božej prítomnosti, bez možnosti vojsť do radosti Pána.

Keď sa rozhodneme s ním hovoriť, temnota, tie mraky, ktoré nám zabraňujú vojsť do radosti, sa rozpŕchnu.

Boh chce s nami večerať, pracovať, zabávať sa...a hlavne chce sa nám dať spoznať pri lámaní chleba. Boh urobil a robí veci nové!

Pane, daj mi účasť na tvojej radosti, novosti Ducha, ktorá chce prenikať môj bežný život. Amen,