Slovo - 6. máj

Tomáš Daniel 06.05.2019 4 minúty na prečítanie

Jn 6, 22 – 29

Keď Ježiš nasýtil päťtisíc ľudí, jeho učeníci ho videli chodiť po mori. Na druhý deň si však zástup, čo zostal na druhom brehu mora, všimol, že tam bola iba jedna loďka a že Ježiš nenastúpil na loď so svojimi učeníkmi, ale že sa učeníci odplavili sami. A z Tiberiady prišli iné lode k miestu, kde jedli chlieb, keď Pán vzdával vďaky.

No zástup zbadal, že tam nie je ani Ježiš ani jeho učeníci. Preto aj oni nastúpili na loďky, prišli do Kafarnauma a hľadali Ježiša. Keď ho na druhom brehu mora našli, povedali mu: „Rabbi, kedy si sem prišiel?“

Ježiš im odpovedal: „Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa.

Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou.“

Povedali mu: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“ Ježiš im odpovedal: „Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal.“

Mojím pokrmom je plniť to, čo chce Boh a nie ja...

Ak začínam vnímať stratu radosti, možno Božej blízkosti, na prvom mieste sa začínam pýtať akým spôsobom som sa zase od Pána vzdialil. Čo mu „dlhujem“, aké slovo z jeho strany ignorujem. Vždy, keď začínam hľadať viac pominuteľný pokrm ako jeho samého, som na zlej ceste, ceste straty.

Boh sa mi prihovára skrze Božie slovo, skrze hlásanie Cirkvi a ja  musím nejako aplikovať to, čo z toho vyplýva. Boh ku mne hovorí a keď konám jeho slovo, vtedy skracujem vzdialenosť medzi ním a mnou. Takže najvyšším zákonom je zostávať v jeho vôli. Múdrosť je činiť rozhodnutia tu a teraz v Božej prítomnosti hľadajúc a robiac to, čo si myslíme, že sa jemu páči.

Stojí to námahu, je v tom ťažkosť. Prečo? Pretože moja svojvôľa, moje chute, moje predstavy, pýcha a hlavatosť vo mne sa nechcú podriadiť. A zase prečo? Lebo hriech vo mne sídli a chýba mi láska k Bohu. Stále je tu to pokušenie hľadať Boha, aby som sa mal dobre.

Nemám čistý úmysel, sledujem seba, často si to sám pred sebou nechcem priznať...len vrúcny vzťah k Bohu, duch modlitby vo mne ma môže dostať do hľadania a plnenia Božej vôle. Stále si musíme pripomínať, že len ten, kto verí a miluje Ježiša, je schopný obetovať sa kvôli nemu. Obety podstupujeme len kvôli milovanému. 

Kresťanstvo je vzťah s Ježišom a keď ten vzťah chladne, nestaráme sa o neho alebo ak nebodaj žiaden nie je, tak nehovoríme o kresťanstve. Tak aj v ľudských vzťahoch, keď sa o nestaráme, končia.

Je tu skryté tajomstvo šťastia,že plnenie Božej vôle je pokrmom. Mojím pokrmom je plniť to, čo chce Boh a nie ja...porov. Jan 4,34

Pane, daj nech si hľadám čas s tebou, nech som ten, ktorý zo srdca hľadá tvoju vôľu a neopúšťa ťa. Amen.