Magazín

Slovo - 6. október

Vicki a Robert De Hoxar 06.10.2019 3 minúty na prečítanie

Prečo učeníci povedali: „Pane, daj nám väčšiu vieru.“? Ježiš im práve povedal, že musia neustále odpúšťať. „Keď sa tvoj brat aj sedem ráz za deň prehreší proti tebe a sedem ráz sa vráti k tebe a povie: »Ľutujem,« odpusť mu!“ Ježiš im nedáva radu, ale rozkaz. Má inú perspektívu. Vidí ľudí, ktorí opakovane hrešia a činia pokánie ako malé deti. Dieťa, ktoré sa učí chodiť, mnohokrát za deň spadne a nakoniec sa rozplače. Volá na svoju mamu, ktorá ho uteší. Robí to preto, lebo chce, aby dieťa skúšalo chodiť ďalej. Taký je aj človek, ktorý opakovane hreší a koná pokánie. Potrebuje útechu a porozumenie, aby pokračoval vo svojom úsilí proti hriechu. Ak ho niekto odmietne a odsúdi, vzdá sa ako dieťa, ktoré plače na zemi, pretože nevie chodiť. Miesto toho so zraneným srdcom chodí po štvornožky okolo. Ježiš hovorí svojim učeníkom, že ak spôsobia, že sa niekto vzdá v boji proti svojmu hriechu, bolo by pre nich lepšie, keby im na krk zavesili mlynský kameň a hodili ich do mora.

Niet divu, že učeníci povedali: „Pane, daj nám väčšiu vieru.“ Potrebovali Ježišovu pomoc, aby tých, ktorí proti nim neustále hrešia, videli ako malé deti učiace sa chodiť.

Keď druhým neodpustíme, je to preto, že usudzujeme, že s nami niekto jedná nespravodlivo. Ježiš si myslí, že náš zvyk súdiť našich prenasledovateľov je ako strom čiernej moruše. Je to bežný strom na Blízkom východe a rastie na najtvrdších a najsuchších miestach, pretože má veľmi hlboké korene. Má veľmi hlboké korene a vyžaduje si to veľké úsilie, aby sme neodpustenie odstránili z našich sŕdc svojou vlastnou vôľou. Prenasledovatelia, tak ako títo ľudia, spôsobili, že sme si do nášho srdca zapísali mnoho pravidiel na ochranu. Tieto pravidlá volajú po spravodlivosti. Ale naša malá viera volá k Ježišovi. A stačí len veľmi malá viera. Duch Svätý nám dá svoju perspektívu, ak po nej skutočne túžime. Potom sa učíme milovať tých, ktorí proti nám hrešia tak, ako milujeme malé deti. Všetky tieto pravidlá už nie sú potrebné a ak ich nepoužívame, stratíme ich.

Keď teda niekomu odpustíme, sme Ježišovými sluhami a konáme podľa jeho vôle. Neočakávame pochvalu od Ježiša, pretože robíme jednoducho to, čo má sluha robiť. Ale sme milujúci sluhovia. Vyberáme si vôľu nášho pána, pretože ho milujeme. Milujeme ho, pretože nám mnohokrát odpustil, aby nás povzbudil, aby sme pokračovali v boji proti hriechu. Každý deň je víťazstvom, keď činíme pokánie a dostávame odpustenie. A Ježiš nás vždy pozdvihne, postaví nás späť a povie: „Myslím si, že sa ti darí dobre. Skús to znova. “