Magazín
Slovo - 7. jún
Tomáš Daniel 07.06.2019 4 minúty na prečítanie
Jn 21, 15 – 19
Keď sa Ježiš zjavil
svojim učeníkom a jedol s nimi, opýtal sa Šimona Petra: „Šimon, syn
Jánov, miluješ ma väčšmi ako títo?“
Odpovedal mu: „Áno,
Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“
Ježiš mu povedal: „Pas
moje baránky!“
Opýtal sa ho aj druhý
raz: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma?“
On mu odpovedal: „Áno,
Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“
Ježiš mu povedal: „Pas
moje ovce!“
Pýtal sa ho tretí raz:
„Šimon, syn Jánov, máš ma rád?“
Petra zarmútilo, že sa
ho tretí raz spýtal: „Máš ma rád?“, a povedal mu: „Pane, ty vieš všetko,
ty dobre vieš, že ťa mám rád.“
Ježiš mu povedal: „Pas
moje ovce!
Veru, veru, hovorím ti:
Keď si bol mladší, sám si sa opásal a chodil si, kade si chcel. Ale keď
zostarneš, vystrieš ruky, iný ťa opáše a povedie, kam nechceš.“ To
povedal, aby naznačil, akou smrťou oslávi Boha.
Ako to povedal, vyzval
ho: „Poď za mnou!“
Pravá čistota.
Kto je čistého
srdca? Láska očisťuje. Úmysel lásky. Lásky, ktorá je nezištná,
bezpodmienečná, nevypočítavá, hľadí iba na dobro toho druhého, takáto láska nás
robí čistými. Ako sa dopracovať k takejto láske?
Nie je to ľahké, lebo
človek sa musí zbaviť akoby seba samého, svojho ega, svojich záujmov, svojich
očakávaní. Prakticky to znamená to, že každú činnosť sa snažíme pozdvihnúť,
očistiť skrze úmysel lásky.
A keď v tom,
čo robíme, nájdeme rozmer lásky – urobiť dobro pre druhého a pritom
neriešiť seba, čo z toho budem mať ja, ale urobiť to nezištne, skryte –to
nás očisťuje. A prečo chceme byť takto čistí?
Ježiš hovorí:
„Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“ Ale nie až potom, v nebi na
„obláčikoch“, ale priamo tu sa nám otvára dimenzia Božej prítomnosti, niečo
z jeho blaženosti, z jeho múdrosti sa nám dostáva tým viac, čím
čistejšie sú naše úmysly pri našom konaní.
Zrieknuť sa poďakovania
za to, čo robíme, neočakávať potlesk. Tak ako Boh. On nás miluje aj keď sa mu
nedostáva patričnej vďaky, chvály a pozornosti. Miluje nás, lebo taký je
zo svojej podstaty. Je to jeho spôsob existencie.
Nám to nie je
prirodzené, ale je nám to určené robiť tak skrze jeho nadprirodzený život
v nás. V modlitbe hľadiac na Neho sme schopní to začať robiť, tak
žiť, takto poznačovať svoje činnosti, zabúdajúc pri tom na seba. Ježiš hovorí:
„Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie,
ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.“ Nechať pretekať
jeho život, jeho lásku v nás, sa dá iba vtedy, ak pri tom neriešime seba. To
je podmienka, aby sme nezadržiavali Božiu moc.
Koľko je v tom
slobody? Najviac. Egoisti netušia nič o pojme sloboda. Pretože
do slobody možno vstúpiť iba skrze lásku. Kde je Božia moc? Je blízko, ale
dvere sa otvárajú iba čistým srdcom. Tak sa snažím očisťovať všetko to, v
čom stojím.
Pane, očisťuj moje
motívy, nech zomieram sebe samému a tak sa dennodenne pripodobňujem Tebe. Amen.
Čo ďalšie ťa chytí za srdce?
Ver.sk. Je to vec srdca.