Magazín
Slovo - 8. jún
Tomáš Daniel 08.06.2019 4 minúty na prečítanie
Jn 21, 20 – 25
Peter sa obrátil
a videl, že za nimi ide učeník, ktorého Ježiš miloval, ten, čo sa pri
večeri naklonil k jeho hrudi a spýtal sa: „Pane, kto ťa to zradí?“
Keď ho teda Peter
zazrel, povedal Ježišovi: „Pane, a čo bude s týmto?“
Ježiš mu odpovedal: „Ak
chcem, aby zostal, kým neprídem, čo teba do toho? Ty poď za mnou!“
A tak sa medzi
bratmi rozchýrilo, že ten učeník neumrie. No Ježiš mu nepovedal: „Neumrie,“
ale: „Ak chcem, aby zostal, kým neprídem, čo teba do toho?“
To je ten učeník, ktorý
o týchto veciach vydáva svedectvo a toto napísal. A vieme, že
jeho svedectvo je pravdivé.
Ale Ježiš urobil ešte
veľa iného. Keby sa to všetko malo dopodrobna opísať, myslím, ani na celom
svete by nebolo dosť miesta na knihy, ktoré by bolo treba napísať.
Priateľ je dar.
Život nás učí príliš sa
neviazať na ľudí, s ktorými je nám dobre. Zažil som časy, keď mi bolo dobre
s určitými ľuďmi a tí sa zrazu stratili alebo som sa im stratil ja.Tieto
bolestné skúsenosti nás učia užívať si dopriate chvíle priateľstva,
osviežujúcich chvíľ v kruhu priateľov, avšak neviazať sa na to, nefixovať,
lebo dnes sú a zajtra tu už nemusia byť...Iste, je to ťažké, lebo naše
srdce nás neposlúcha...
Človek prežíva ťažko
samotu a tak padá do jedného pokušenia: snaží sa ľudí vmanipulovať do
svojej samoty. Človek potrebuje človeka, ale v momente, keď to silíme,
strácame alebo aj nenachádzame pravých priateľov. Je to tajomstvo dobrých,
produktívnych vzťahov pre obidve strany.
Pravé priateľstvá
vznikajú tam, kde ani jedna strana sa nepokúša mať nad tým druhým kontrolu. Je
to dar zhora, keď v určitom časovom úseku, v nejakom období
sa slobodne spájame v nezištnej láske voči sebe, bez výčitky si
darujeme byť slobodní a užívame si dopriaty čas byť spolu.
Dobý priateľ je dar od
Boha. A keďže je to dar, nemožno si ho vyprodukovať, spracovať človeka,
aby tancoval ako my pískame. Je to dar.
Každý, kto sa len
trocha snaží spracovávať druhého do nejakej pozície, toho človeka stráca. Pravé priateľstvá si
nás nájdu vtedy, ak budeme mať druhých nezištne radi a necháme ich
slobodných, budú vnímať naše prijatie ich rozhodnutí, našu úctu v každej
situácii.
„Čo teba do toho?“ hovorí
Ježiš. Nenaháňajme ľudí, nestopujme ľudí, ale Ježiša. Pri ňom sú vždy
priatelia. Ľudí teda stačí prijať a mať ich rád takých,akí sú a potom
prídu tie časy osvieženia, keď nás Boh spojí dokopy a budeme mať skvelý
čas. Boh vie čo potrebujeme, ale nesmieme to siliť, ale ísť na prvom mieste
vždy za Ježišom, dávať a nečakať za to nič...
Pane, nauč ma dávať
ľuďom úctu, nechať ich slobodných, dať im svoje prijatie, nauč ma mať rád
nezištne a dopraj mi pravých priateľov. Amen.
Čo ďalšie ťa chytí za srdce?
Ver.sk. Je to vec srdca.