Slovo - 9. marec 2020

Vicki a Robert De Hoxar 09.03.2020 4 minúty na prečítanie

Liturgické čítanie nadnes

Jedného dňa sa istý muž Ježiša opýtal: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?” Otázka bola skúškou od človeka, ktorý miloval Zákon. Ježiš mu odpovedal. „Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?“ Vidíš, čo sa tu deje? Ježiš nepodal odpoveď na otázku, pretože muž už mal svoj názor. Chcel s mužom viesť rozhovor v kontexte mužovho pohľadu. Prečo? Pretože dvaja ľudia dokážu účinne komunikovať iba vtedy, ak chápu pohľad toho druhého. Muž povedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého.” Ježiš mu povedal: „Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!“ Ježiš odpovedal znalcovi Zákona podľa Zákona.

Znalec Zákona hovoril pravdu, no nie celú pravdu. Existuje hlbšia pravda, ktorú znalec Zákona nebol schopný vidieť. Áno, zdedíš večný život tým, že budeš milovať Boha, svojho blížneho a seba samého. Je však možné žiť podľa tohto prikázania len na základe toho, že tak káže Zákon? Znalec Zákona podľa neho nedokázal žiť. Prečo? Pretože Zákon nedáva ľuďom silu robiť to, čo požaduje. Hlbšia pravda je, že milovať môžeme iba vtedy, ak sme najprv prijali lásku.

Pozrime sa teda na Lukášovo evanjeliové posolstvo v perspektíve tejto hlbšej pravdy. „Nesúďte a nebudete súdení!“ Je to pravda, no nie je možné takto konať, pokiaľ sme nezakúsili slobodu od posudzovania. Podobne „Neodsudzujte a nebudete odsúdení.“ Aj to je pravda, ale nie je možné zanechať takéto konanie, ak sme nezakúsili zľutovanie nášho Otca v nebi. „Odpúšťajte a odpustí sa vám.“ Pravda, ale najprv musí byť nám samým bezpodmienečne odpustené, aby sme mali silu odpustiť. „Dávajte a dajú vám.“ Aj to je pravda, ale nikto nemôže dať niečo, čo predtým nedostal.

V Ježišových slovách, ktoré nasledujú, môžeme vidieť skryté prisľúbenie. Znalec Zákona ho nikdy neuvidí, učeníci však áno: „..mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona.“ Ježiš opisuje plnenie nádoby. Chce do nej vtesnať čo najviac, takže jej obsah stláča a utriasa a takto pokračuje, až kým obsah z nádoby „nekypí“. Ale to sa sype do tvojho lona, ty si tá nádoba! A Otec ťa napĺňa toľkou láskou, koľko tvoje srdce dokáže udržať. Daj svoje srdce Bohu a on ti dá nové srdce. Prečo? Čím viac lásky máš, tým viac jej môžeš dávať. A tak je teraz v nebeskom kráľovstve možné robiť niečo, čo bolo pod Zákonom nemožné. Dostali sme ducha moci, lásky a sebaovládania. A ten duch je vyjadrením samotného Boha, je to duch lásky.

Na začiatku bol Ježiš skúšaný slovami znalca Zákona. Nakoniec on skúšal muža jeho vlastnými slovami: „Toto rob a budeš žiť.“ Myslel tým - môžeš vôbec robiť to, čo vyžaduje Zákon? Dokáže to niekto? Nepotrebuješ niečo hlbšie ako Zákon?

Ľahko môžeme skĺznuť do starozákonného spôsobu myslenia. Keď tak urobíme, upadáme do presvedčenia, že nejakým spôsobom zlyhávame. Nepotrebujeme viac Zákonov, aby nám povedali, čo sme mali urobiť. Potrebujeme silu viac milovať. A na to potrebujeme prijímať stále viac Otcovej lásky. Potom to, čo bolo pre človeka nemožné, bude s Bohom možné.