Už v úvode k I. dielu týchto dejín filozofie sme naznačili, že v dôsledku sklamania vyvolaného moderným materializmom v polovici 19. storočia, veľký vzostup civilizácie, ako aj veľký pokrok prírodovedy a technických vymožeností neviedol v priebehu 20. storočia k nejakému trvalému zlepšeniu sociálnych pomerov, i keď v určitých štádiách rozvoja ľudská spoločnosť v niektorých častiach sveta dosiahla vysokú životnú úroveň, ale všeobecne došlo k jej zhoršeniu. V plnej miere sa prejavila dravosť určitej ľudskej rasy a hospodársky dravej elity, čo si vyžiadalo milióny ľudských životov v dvoch svetových vojnách. Tu zohrala svoju negatívnu úlohu aj filozofia, ku ktorej sa utiekal tak komunistický režim v Rusku, ako aj nacistické režimy v Nemecku, Španielsku a v Taliansku. Ľudstvo rýchle rozpoznalo prázdnotu materializmu a pozitivizmu.