Ponúkaný knižný titul má ambíciu predstaviť dominikánov v trochu inom, širšej  čitateľskej verejnosti menej známom svetle. Ak sa dnes povie „dominikán“, väčšina opýtaných si predstaví prísneho, až krutého inkvizítora bezohľadne posielajúceho odsúdenca na hranicu. Inkvizičná činnosť spojená s niektorými neakceptovateľnými postupmi je dejinnou stigmou, ktorej sa Rehoľa kazateľov len ťažko zbavuje. Pisateľským zámerom autora je priblížiť originálne postupy a inovácie zrodené v dominikánskom prostredí 13. storočia v oblasti systematického vzdelávania a intelektuálnej formácie. Jednotlivé kapitoly približujú čitateľom cestu, ktorú dominikáni, ako rehoľná inštitúcia vrcholného stredoveku, prešli na ceste sebarealizácie sa v prostredí 13. a začiatku 14. storočia. Spomenuté originálne postupy a inovácie u dominikánov vznikli v korelácii s rozvojom univerzitných korporácií v konfrontácii s dobovým sociálno-náboženským prostredím ako odpoveď na vznesenú požiadavku po koncepčnom dlhodobo udržateľnom pokresťančení spoločnosti predovšetkým v mestách. Už samotné integrovanie intelektuálnych aspektov života do rehoľnej inštitúcie vrcholného stredoveku v miere, v akej sa to podarilo práve dominikánom, predstavuje v monastickom prostredí revolučný fenomén, aký nemal dovtedy v dejinách mníšskeho, resp. rehoľného života obdobu. Viaceré z nich sa stali inšpiráciou aj pre iné cirkevné inštitúcie a ich stopy nachádzame v akademickom prostredí dodnes.